k6.sk - literárny server

Zahryzneš si do jazyka
a bude to noc
meď a síra
bolesť do ktorej vidíš iba ty
tá noc bude priezračná
a tvoje kroky v nej chladné
a bez ozveny

vkladáš ich do piesku ako mince
tak hľadáš zmysel vecí
a hlasov ktoré zanikajú
ako to tiché a nepostrehnuteľné

zo všetkých svojich nedokonalostí
sa spovedáš ako kacír
hmatkáš po stenách
tvoja izba je kremačná pec
v ktorej horia neznáme planéty
a meteory pomaly striasajú lupiny
k nohám žien

až kým sa nádoba nenaplní

kým nepocítiš zatmenie mesiaca
na vlastnej koži
kým sa jeho neviditeľný prstenec
neroztočí
do nepríčetnosti