k6.sk - literárny server

Brodím sa ľudskou masou,
Sám,
S tebou vypálenou na zreničkách,
túžba okoloidúcim prepožičiava tvoju tvár,
Ale ty si bola len klam,
Ilúzia,
Ktorá vyprchala ako čaro okamihu,
S hlukom zabuchla za sebou dvere,
Nestíham ich otvárať,
Tak rýchlo ako ty zatváraš,
Nestíham dobiehať,
Tak rýchlo ako ty utekáš,
Bez obzretia?
Choď, chcem zabudnúť,
Ach, aké ťažké predsavzatie...
A pritom najmenší závan,
Tvojej vône,
Ma núti bežať za tebou,
Pripútaný ako na obojku...
Ktorý ma strhol ako neposlušného psa,
Už nestíham,
Nočný vlak,
Posledný...
V ktorom odišla...