k6.sk - literárny server

„Haló?“
Ticho.
„Haló, kto je tam?“
Nechal som otvorené okno...
To budú istotne zlodeji.
„Nič cenné nemám!“
Ticho...
Prečo nejdú hore?
Chytím ťa za plece.
„Au, to bolí!“
Nebolí, to sa ti len zdá...
Bolesť je ilúzia.
„Čo robíš?!“
Šijem ti zmysly:
Aby si nepočul, kedy ti vrie káva,
Aby si nevidel, koľko je hodín,
Aby si necítil, že som ti zapálila záclonu,
Aby si nevedel, že som nehmotná,
Aby si sa mohol živiť vlastnými zvratkami,
Aby si ma nikdy nemohol prezradiť...

Dus sa!
Predsa nechceš žiť s pocitom, že nežiješ?

Rozdelia ťa na päť častí:

Prvá, aby si zbieral všetky miliónkorunačky zo zeme
Rukami,
Druhá, aby si išiel po vzduchu na druhú stranu oceánu
Nohami,
Tretia,
Aby si dodržiaval prísny pitný režim kaktusu na púšti
Hlavou,
Štvrtá, aby si si nikdy neľahol, lebo na zemi sú klince
Zadkom,
Piata, aby si dýchal v rytme pohodenej špinavej handry
Hruďou.

„Koľko vás tu je? Protirečíte si...“

Odignorovaný...

Dodržiavať tieto pravidlá je najdôležitejšia a najzmyselnejšia
Vec, akú môžeš v živote vykonať.
Ver v šumivé hlasy vzduchu zmiešaného s perinovým prachom,
V hlasy múdre, priamo z neba všemohúcim Bohom zoslané,
V tie hlasy, ktoré ti ponúkajú recept na prežitie
Človeka s paranoidnou schizofréniou.