k6.sk - literárny server

Úvod

Prekážkou mnohých jedincov, ktorí majú blízko ku konečnému poznaniu odradí od dokonalej cesty ( vedúcej k úplnému poznaniu- precitnutiu, zrodu ( okolitý jav ) nepokoj v prostredí rodiny, materiál, zábava. Bolestivé sú muky tohto utrpenia, cesta prerušovaná a hmla nevedomosti bráni ceste vedenia, vedomia, videnia.

Musím prejsť vedomím, je potrebné prejsť cez vedomie.

Vízie, obrazy, farby v tme

Zmyslové rozmary halucinačné alebo halucinačno-vedomo-vývojové majú opodstatnenie aj keď zjavne nezjemňujú ale sú plné poznania a vedomia. Ľudia milujúci materiál , materiálom ovplyvnení a zmýšľajúci, po svojej telesnej smrti zažijú obrovskú bolesť, tým, že telo, ktorému pripisovali obrovskú hodnotu zaniklo. Aj oni zanikajú spolu s telom, presnejšie tak ako v tomto živote aj v budúcom sa vrhajú medzi tie najodpornejšie formy nevedomých zrodov. Rozmanité vízie v tme, príbehy ukryté vo formách rozprávok, krátkej ale desivo pravej. Jedinci , nevedomé zlo, pohľady, pohyby. Nevedomosť, nesústredenosť mysle, nedokázanie využitia javov. Dodržiavať zákon jest materiálnou podmienkou bytia v spoločnosti- neskutočnej, klamnej, vízie bez pravej existencie, ktorá je v úplnom prebudení.

Dôsledok

Čo je dôsledok zrodu? Nevedomosť stále sa formujúca a čiastočné poznania. A však úplné poznanie je možné dosiahnuť ešte počas tohto zrodu, ak má na to podmienky. To jest ak je prístup uvedomeniu existencie ku uvedomeniu poznania možný a tiež aj uvedomenie aspoň otrockého poznania je možne – ak teda vyhovujú podmienky vývoja vedomia v spoločnosti ( hudba, rodina, výchova, prostredie, ) už toto ( začiatok – začiatočné roky zrodu a ďalší vývoj až do skonu tela a premiestneniu mysle – vedomia ) má vplyv na stav vedomia jednotlivca a aj teda možnosti či nemožnosti skonu. A však aj prostredie sa dá podľa vzoru Siddhartu Gotamu ( Buddhu ) zmeniť a vedomie dosiahne najvyššie poznanie – úplné prebudenie už počas tohto zrodu. Teda ide o akési javy smerujúce k zmene mysle na túžbu a využívanie plného vedomia a pochopenia. K dosiahnutiu pravého cieľu možno podmienkovo ( spoločensky podmienkovo- rodina, ľudia ktorých jedinec pozná ) obísť a dosiahnuť to najvyššie – zabudnúť úplné prebudenie len pomocou vlastného vedomia bez ohľadu na okolie vedomé si cieľu.

Rozklady obrazov videnia

Na začiatku antivývoja sa začali tvoriť neexistujúce nezmyselné hranice slobody, ktoré ako prvé stáli na začiatkoch agresie medzi ľuďmi. Práve tento nezmysel spôsobený práve vďaka podľahnutiu nevedomosti je dnes ohrozením.

Ľudia sa svetskými túžbami začali vyvražďovať les aby mohli pripraviť miesta pre svojich mŕtvych, neuvedomujúc si čo činia tak vyvraždili stromy a spolu s nimi aj duchou lesa, ktorí sú jediným prostriedkom životodárneho vzduchu vo formáciách v tejto sfére.

Nerozpoznávam však triky a podlosti nevedomých, pretože sa na ne nesústredím a pretože sú otázky skonštruované zákerne, často sa dopúšťam chýb vo svojom jednaní.

Žiarivé slnko poznania

Kráčam lesom, zázračnou krajinou duchov a mocnou ríšou mysle. Tŕnistými cestami dostal sa k stromu, ale hluk a nevedomá temnota ľudstva stále doľahli na jeho oslobodzujúcu sa myseľ. Ľudia hnaní túžbou niečo mať, niečo vlastniť, neuvedomujúc si pri tom vlastné možnosti poznania začali vytvárať malé osady pri lesoch, vyzabíjali stromy a zvieratá, hnaní nenávisťou, ale hlavne svetskými túžbami vlastníctva niečoho hmotného nedokážu sa oslobodiť, odpútať od týchto túžob tak vyvražďujú ešte viac stromov – tých brán poznania aby stavali mestá – príbytky svetských túžob a príbytky tak, tak protikladné oproti prirodzenej túžbe po šťastí človeka, toto šťastie totiž nachádzali aj v dobách dávno minulých v blízkosti stromov a divokých zvierat, no táto odpútanosť, táto sloboda narušená zlými myšlienkami, odpornými túžbami dohnala človeka k vražde - vražde lesa, zotročeniu zvierat ale hlavne k vlastnému nešťastiu. Stále narušujúcimi túžbami, svojimi zotročenými bytosťami poznanie lesa, tú bránu najvyššiu, spojujúcu oslobodenia, to čo vytvorili nie je šťastím, sami si vytvorili svojou nevedomosťou, svojim zhrešením voči lesu a jeho bytostiam, tmu nevedomosti plnú zvukov a temného oparu zaplavujúceho oblohu oparom, v ktorom zakončia svoje životy. Tak prečo stále vraždia bytosti slobodné, aká nevedomosť ženie ich rozvracať slobodu, prečo nespočinú v lese? Stále nezanechali svojich túžob. Stále hnaný nevedomým jednaním dopúšťajú sa vrážd, až kým nedosiahnu straty slobody a v ich mysli zostane len nevedomosť, aby sa mohli vrátiť keď všetko bude zničené. Tak ako to chceli, vyženú slobodu zo svojich myslí a zostane len zotročenie nezastaviteľne večné. Prosím nerobte to, nechajte ten les žiť, nech aj svoje krátke životy nezblúdite. Už teraz ste otrokmi, už teraz ste zblúdili v nevedomí tak sa aspoň pokúste vrátiť sa späť, zastavte to čo ste spôsobili, pomôžte svojim dušiam a ja toto pozorujúc zanechávam vašich túžob a vraciam sa do lesa a myseľ nechávam odviazanú, slobodnú v poznaní ohromený slnkom vzďaľujem sa a strácam spod dohľadu vášho zotročenia. Nech je myseľ slobodná. Slobodná myseľ, a tak slobodná je myšlienka a predstava a v nej jest poznanie. Vyslobodzujúca sa myseľ číreho poznania. Obloha je tak krásna, no vy nevidíte jej čistotu. Slobodná myseľ však poznanie vidí. Poznaním je, poznanie prežíva tá myseľ slobodná. V žiarivom slnku životodárnom, jedinom, slobodnom, nezotročenom túžbami svetskými, oslobodené od nevedomosti, vracia život lesu. Ale aj vy ľudia máte miesta, pred ktorými dodržujete bázeň – miesta príbytkov mŕtvych, ktorých narušenie nestrpíte rovnako ako sa búrite proti oslobodzujúcej pravde, či snáď narušeniu vašej zotročujúcej cesty nevedomia smerujúcej do hlbín bolesti , kde bolesť a súženie nedoprajú vám vaše vytúžené pohodlie, váš vytúžený majetok. To stane sa odplatou za vaše vraždenie, za vaše nevedomé lži, za vaše svetské myšlienky a túžby, zato že ste opustili les zato, že ste prestali hľadať poznanie a začali milovať vytúžené pominuťeľno, ktoré bolo výsledkom vášho počínania. Ja sa však len prizerám, len pozorujem s akou ohromujúcou nevedomosťou sa počínate ako si vraždami pripravujete večné otroctvo utrpenia, slobodné myšlienky, les ten ste zavrhli keď ste zavraždili najprv len úbohou myšlienkou, potom odporným skutkom. Odchádzam od vás, umyjem sa v rieke alebo poležím na lúke a budem pozorovať slnko, ale opar vašej nevedomosti pohlcuje vaše vytúžené svetské „blaho“, tento úbohý príbytok špinavých vrážd, príbytok nevedomosti a túžob svetských. A v tomto opare začína les sa dusiť, ja však ležím na lúke pri lese a nedusím sa tak ako vy, poďte, poznajte aký je tento vzduch čistý – nie je - nevedomé bytôstky. Je však tým najčistejším, je miestom poznania , tým je les, ktorý neustále vyvražďujete, ktorý sa neustále zmenšuje a stráca. Vaše stavby vám nepriniesli šťastie- vy netušiaci – vy netušíte čo ste spôsobili – veď tým, že ste vyvraždili les a budovali vaše svetské myšlienky, ste sa len zaplietli do pút nevedomosti, nešťastia a vaše zotročenie blíži sa teraz aj ku mne aj k lesu mne neďaleko vzdialenému kde sa uchyľuje slobodná myseľ, čo sa však stane keď myseľ ani jedného z vás nebude slobodná – stane sa to čo ste vždycky chceli – stanete sa vlastníkmi nevedomej mysle, večného utrpenia. Myseľ slobodná však nájde poznania odpútané od vašich predstáv - zotročujúcich pút nevedomosti . myseľ však vzlietla ku oblakom, ste tak blízko a myseľ zotrvávajúc v lese vracia sa, ale keď je slobodná, poznanie je prítomné. Cvičte, rozjímajte, meditujte, prestante sa zahrabávať do nevedomosti, prodlévajte mysli nazírajte, ale neupútani mysli prodlévajte, odíde do bezdomovia povzbudzovaný uvedomením dospejte k porozumeniu – nastúpením pravej cesty a uskutočneniu poznania.