k6.sk - literárny server

Strhni si kúsok svojej kože
a zotri z neho prach.
Pridlho vláčil si sa v neistote,
pridlho bál sa zlatých váh,
čo pri odchode zvážia tvoje skutky.
Čo ťa najviac desí?
Je to Boh, láska, smrť, či strach?

Pozoruj proti slnku vzorku toho,
z čoho si celý zošitý.
Slabých schránok tiel je mnoho,
no kde sa skrýva tvoje "Ty"?
Neudiví ťa zraniteľnosť,
nádherné krvácanie rán?
Spomínaš čo sú pocity?

Zachráni Ťa hebká pleť
keď genocídou rás
Neznámy šialenec skúša získať späť
moc čo dlho v rukách más
spočatá ležala v pokojnom spánku
kľudne a bez znakov strachu
plávajúc vo sne plnom krás?

Skús roztrhnúť to čo ti leží na dlani.
Nekladie najmenší odpor?
A čo tak začať s pokáním?
(Len na jednom z krížov nevisel lotor...)

Damoklov meč Ti visí nad hlavou,
krásne sa leskne hmlistou temravou...

a už len vlas tenko spája ťa
s krajinou dvojtvarých potvor.