k6.sk - literárny server

Svetlo...
mám záplatu na srdci,
ale prisívala som ju prirýchlo...
skrz nedokonalosti preniká stále svetlo.
Mäkké, zlatavé, tajomné, teplé, láskavé...
...lenze uz nemá koho hriat
- preto tá záplata.
Ani neviem, ci ho este chcem niekomu darovat
Zvlástna atmosféra adventu...
Mozno cez Vianoce moje svetlo bude niekoho nádejou,
mozno nie, neviem...
Raz sa mi vkradlo do duse, zahniezdilo sa v nej a ostalo.
Casom bolo coraz lakavejsie, silnejsie, az pritiahlo vela blúdivých nocných motýlov...
Vtedy nastal zlom...
jedného z nich som pustila dnu a moje svetlo ho za krátko spálilo.
Velmi ma to zabolelo...
Odvtedy si chránim svoje svetielko a dúfam,
ze raz, az príde vhodná chvíla, bude to svetlo nádeje, lásky a poznania
A mozno raz stretnem motýla, ktorý nezhorí v jeho jase, ale bude z neho zit
Pretoze svetlo je zivot...
Hoci teraz sa cítim ako vyhoretá zápalka, viem ze aj tak neodolám hre s ohnom a opät zapálim v sebe svetielko,
ak nie tisíc...