August a Echo

autor:: David

rubrika:: rozpravky

S hukotom áut sa vytráca chuť po lacnom víne.
Hlava sa kláti, oči sú slabé a život plynie...

August:
Plačem keď svitá a večer hľadám vášeň v bzukote hmyzu,
Telo mi praská, samota svrbí, výčitky hryzú.
Na chrbte hrb, zlomený krk ma bolestne škrtí...

Echo:
Žiješ prirýchly život páchnuci arómou smrti.

August:
Nedokážem žiť bezpečný život bez nárazu-
ohnivý flirt s vlastnou fotkou z občianskeho preukazu.
Nemôžem krívať a dýchať cudzí život
keď zem vydláždená z lebiek dospelosti
šmýka sa slizom zdržiavanej zlosti
a dotyk pier a hliny páli strašne clivo.

Echo:
Prestaň bežať. Pokoj a láska - TO je život.

August:
Samota čo zdá sa príkra mnohým
bola príbytkom kde nevrhal som tieň
a pri umelom svetle ošarpaných stien
jazvy zhojili mi prázdnych básní dlhé slohy.

Echo:
Poézia? Tá má krátke nohy...

August:
Prstami hladil som jej vlasy
visiace z nebeských výšin,
a peklo držal v zajatí.
Prameň starostí čo z očí jej prýští
som slovami chcel zahasiť.

Sledoval som jej plač
úzkou škárou dvier
a cítil jej slzy na perách.
Nerozhostí sa mi v duši mier
kým neumrie jej nádhera.

Echo:
Žena??? Len flirtuje a predstiera!

August:
Ona??? Poézia čistoty, obrazov a viet...

Echo:
Pozri sa na budúcnosť a nehľaď späť.
V spánku nočnej mory hľadaj odpoveď:
Vychutnaj chladný dotyk plávajúcich dlaní
a nájdeš pokoj v sebe, Láskou Odmietaný.

Keď tvoja láska dýcha
a tvoju Lásku láska cudzí dych
opusti na chvíľu zem
a v mori plnom ostrých krýh
ži pohľadmi medveďov šerý deň.

.......................................

V kabáte polnočného dažďa som prijal výzvu hviezd
a zmáčaný chladnými kvapkami putujem spomienkami časom.
Topiace sa ľady, pukot krýh, a v srdci lieh.
Kráčam sverom na sever už mnohé roky za kompasom.

Až keď vo víne utopím spomienky na dotyky rúk,
skončí sa obdobie trápenia a mnohotvarých múk,
dočasne sprevádzané spleťou ťažkopádnych viet,
a na chvíľu uverím že naozaj sa krúti svet.

Heuréka.

napísanísané:: 1.12.2004

prečítalo:: 1355 ludí