Premena

autor:: Luciak

rubrika:: poezia

Zvláštne...
z mrzkého káčatka prekrásna labuť.
Však cíti sa byť skvôr osamelou kavkou kdesi na kamenistej pláži,
keď končí leto a hlási sa chlad...
Ten chlad je aj v nej
kdesi visí jej podoba, stalo sa z nej umenie na veľkom plátne
s malou dušičkou
Idealita - smiešne...
Ikonou proti vlastnej vôli
Ale veď ona je živá,
v žilách jej ešte stále prúdi nefalšovaný slnečný jas
Čo môže byť zvláštne na kvetoch vo vlasoch?
- vraj im dáva nový rozmer,
ale tie kvety by boli krásne aj bez nej, ba možno krajšie
má magické oči...
Jasný pocit, že sa niekto díva...
...má strach,
pohľadom z očí do očí možno ukradnúť dušu
Nie, nechce...nemôže...
...prečo?
zveste ma dolu...prosím...

napísanísané:: 18.11.2004

prečítalo:: 1247 ludí