odyssea

autor:: David

rubrika:: poezia


Odyssea


Detstvo.
Pohrebný sprievod pračudesných slov,
vycerené zuby draka pod lampou
čo vo svetle modrej žiary hádže slabé tiene,
na tvár dieťaťa v kolíske čo drieme,
a praje mu v intermezzách
známej rozprávky o zášti a pomste
s úškľabkom na perách krásny život.

Mladosť.
Tancuješ v bare na popevok zvláštny
Indické tango s krokmi smerom vzad.
Neskrotná túžba s medúzou sa milovať
a neplniť sľuby.

Poskladané telo letí do náručia hĺbok čiernej diery.
Dobrovoľná cesta, boj s chápadlami viery
a túžba zažiť niečo nové.
Tanec v piruetách. skrehnutými údmi bez pohybu
si razíš cestu vpred
v honbe za obsahom siedmych nemých hlások:
O,D,P,O,V,E,Ď.

Dospelosť.
Ostnaté žily a tmavohnedý mramor
čo drsne škriabe tvoje mihalnice
stárne a chytá príchuť makovice.
(omamne krásny je temný pocit sily)

V spomienkach vynára sa celý súčet strát,
prehry žijúce v akordoch hudby.
Obraznosť bláznov v uzavretých klietkach,
myšlienky čo kývu princípmi odcudzenia.

Intermezzo.
Čas za volantom života...
a zdanlivo z nenazdania
sa vo vlasoch zjavil srieň.
Cesta zakrútená
ideálmi morálneho sveta.
Vredy, pot a vášeň zväzkom uzavretá.

Staroba.
Roky stiekli so slzami
nad kuchynským stolom
a po rokoch opäť bezvlasému
nad posteľou visí drak.
Lákavé šero, pravidelný klepot
dažďa, potu, srdca,
hlma je krásne hustá
a láka spraviť skok.
(No Godot stal sa pánom všetkých pánov
a neprichádza už viac na kývnutie prsta.
Počkáme.)


Srdce miesto konca hľadá začiatok
v divokých objatiach lieskového kríka
ktorými si krátime čakanie.
Hlava z porcelánu obitá a naštiepená
po bezmilostných útokoch mnohých rokov
tancovania na hrane.

Stíchni. Načúvaj dutý klepot krokov
a keď zaznie nízky tón,
to duní vrelé jadro zeme - tvoja duša
sa derie z tela von...

Krása. Nádej.
Slzy. Smútok.
Ťarcha. Skon.



napísanísané:: 16.11.2004

prečítalo:: 1088 ludí