Noah Samuel - Ex abrupto
autor:: Noah Samuel
rubrika:: haluze/blbosti
Noah Samuel - Ex abrupto
Prišlo mi na um, že ja vlastne neviem, čo je to poézia.
Na oko triviálna úloha pre moju nervovú sústavu, no po chvíli prechádzajúca do Syzifovskej práce.
Čo je a čo nie je poézia?
Existuje jej definícia?
Existuje tieň jej vnímania a oddelenia od gýču, či chabého pokusu o spájanie slov a hry s nimi?
Alebo žeby neexistovala?
Je vôbec možné (a potrebné) poznať hranice poézie?
Kto je poet , čo je poema a kto má právo na to, aby človeka, či text týmito termínmi požehnal?
Skúsim Vám to vysvetliť, aby ste si nemysleli, že som nejaký poet, či čo,
pretože som v prvom rade človek.
Poéziu som vždy vnímal ako synonymum k slovu sloboda
(vyjadrenia vnemov z hocičoho, trebárs i amorfného);
sloboda nás všetkých.
Možno i naša jediná sloboda.
Je to však len dojem, pocit, ktorému síce verím, ale to neznamená, že je to tak.
Niekto si pomyslí:
„...toto je poézia? Nie (!!!), je to brak a barbarstvo!“
alebo
„Tá prekliata búrka slov mu zrejme nedovolí nepísať.
A vyhýbať sa kvapkám chutnej vody, keď je tulákom na púšti snov je ako páliť most,
ktorým sa dostane do vysnívanej zeme.“
Dva tábory.
Dva brehy tej istej rieky.
Nepobozkané, nedotknuté, bez záujmu o ten druhý.
Vyváženosť.
Rovnováha.
Harmónia dvoch častí jedného.
Ja neviem presne, čo je poézia
(Vie to vôbec niekto a je potrebné, či možné to vedieť?)
a nemám rád to slovo.
Je poéziou každý pokus spojenia slov človekom, ktorý cíti poetickosť svojho bytia každým dňom?
Odpoveď nájdete v mojich textoch, ktoré som zámerne nazval
inotajmy všednosti
a nie „zbierkou básní“ alebo kľudne i iným, nemenej originálnym pomenovaním.
Sú to expresie zo života,
ktoré jeden tábor ich čitateľov prečíta s otvorenými ústami
a ľudia z toho tábora v nich nájdu, precítia a prežijú možno práve to,
čo potrebovali (chceli, túžili) spoznať, cítiť, prežiť
no a ten druhý tábor, teda ľudia, ktorí sa v ňom cítia prirodzene
ich budú považovať za všetko možné, len nie za prínosné, plné,
či nebodaj poetické.
A tak to má byť.
Existuje len dobrá poézia alebo zlá poézia tak, ako umenie, však Oscar?
Prišlo mi na um, že ja vlastne neviem, čo je to poézia.
Na oko triviálna úloha pre moju nervovú sústavu, no po chvíli prechádzajúca do Syzifovskej práce.
Čo je a čo nie je poézia?
Existuje jej definícia?
Existuje tieň jej vnímania a oddelenia od gýču, či chabého pokusu o spájanie slov a hry s nimi?
Alebo žeby neexistovala?
Je vôbec možné (a potrebné) poznať hranice poézie?
Kto je poet , čo je poema a kto má právo na to, aby človeka, či text týmito termínmi požehnal?
Skúsim Vám to vysvetliť, aby ste si nemysleli, že som nejaký poet, či čo,
pretože som v prvom rade človek.
Poéziu som vždy vnímal ako synonymum k slovu sloboda
(vyjadrenia vnemov z hocičoho, trebárs i amorfného);
sloboda nás všetkých.
Možno i naša jediná sloboda.
Je to však len dojem, pocit, ktorému síce verím, ale to neznamená, že je to tak.
Niekto si pomyslí:
„...toto je poézia? Nie (!!!), je to brak a barbarstvo!“
alebo
„Tá prekliata búrka slov mu zrejme nedovolí nepísať.
A vyhýbať sa kvapkám chutnej vody, keď je tulákom na púšti snov je ako páliť most,
ktorým sa dostane do vysnívanej zeme.“
Dva tábory.
Dva brehy tej istej rieky.
Nepobozkané, nedotknuté, bez záujmu o ten druhý.
Vyváženosť.
Rovnováha.
Harmónia dvoch častí jedného.
Ja neviem presne, čo je poézia
(Vie to vôbec niekto a je potrebné, či možné to vedieť?)
a nemám rád to slovo.
Je poéziou každý pokus spojenia slov človekom, ktorý cíti poetickosť svojho bytia každým dňom?
Odpoveď nájdete v mojich textoch, ktoré som zámerne nazval
inotajmy všednosti
a nie „zbierkou básní“ alebo kľudne i iným, nemenej originálnym pomenovaním.
Sú to expresie zo života,
ktoré jeden tábor ich čitateľov prečíta s otvorenými ústami
a ľudia z toho tábora v nich nájdu, precítia a prežijú možno práve to,
čo potrebovali (chceli, túžili) spoznať, cítiť, prežiť
no a ten druhý tábor, teda ľudia, ktorí sa v ňom cítia prirodzene
ich budú považovať za všetko možné, len nie za prínosné, plné,
či nebodaj poetické.
A tak to má byť.
Existuje len dobrá poézia alebo zlá poézia tak, ako umenie, však Oscar?
napísanísané:: 3.11.2004
prečítalo:: 1634 ludí