Slnecnice

autor:: Luciak

rubrika:: poezia

Šteklivé napätie, vzruch, úsmevy...
Víla chvíľočku biela, s leta zlatom vo vlasoch
a symbol nekonečna za hlaholu piesne, bázlivé "áno"hlesne,
potom šup-šup, hodovať do svitu, tancovať besne.
Však za všetkým vznešený cit,
keď s tebou je, nehou oko sa leskne,
zvykom je láskou ho volať.
Pre ňu tá slávnosť bola,
kedˇrovnica 1+1, jednej sa rovná.
Od onej chvíle jednotku túto cesta tiež jedna čaká,
netuší nik dnes veruže aká.
Pokým však 1 ostane jednou (+ak k nej pribudú čísielka dáke), tak je to jedno-kým pôjdu životom vedno.

napísanísané:: 8.9.2009

prečítalo:: 1043 ludí