Slnecnice
autor:: Luciak
rubrika:: poezia
Šteklivé napätie, vzruch, úsmevy...
Víla chvíľočku biela, s leta zlatom vo vlasoch
a symbol nekonečna za hlaholu piesne, bázlivé "áno"hlesne,
potom šup-šup, hodovať do svitu, tancovať besne.
Však za všetkým vznešený cit,
keď s tebou je, nehou oko sa leskne,
zvykom je láskou ho volať.
Pre ňu tá slávnosť bola,
kedˇrovnica 1+1, jednej sa rovná.
Od onej chvíle jednotku túto cesta tiež jedna čaká,
netuší nik dnes veruže aká.
Pokým však 1 ostane jednou (+ak k nej pribudú čísielka dáke), tak je to jedno-kým pôjdu životom vedno.
Víla chvíľočku biela, s leta zlatom vo vlasoch
a symbol nekonečna za hlaholu piesne, bázlivé "áno"hlesne,
potom šup-šup, hodovať do svitu, tancovať besne.
Však za všetkým vznešený cit,
keď s tebou je, nehou oko sa leskne,
zvykom je láskou ho volať.
Pre ňu tá slávnosť bola,
kedˇrovnica 1+1, jednej sa rovná.
Od onej chvíle jednotku túto cesta tiež jedna čaká,
netuší nik dnes veruže aká.
Pokým však 1 ostane jednou (+ak k nej pribudú čísielka dáke), tak je to jedno-kým pôjdu životom vedno.
napísanísané:: 8.9.2009
prečítalo:: 1043 ludí