k6.sk - literárny server

Kolkokrat uz som nieco podobne rozpisala. Aspon v duchu. A coz toho. Ani prd. Su to riadky ktore toho kto by ich mal vidiet neuvidia. Ci predsa? Co sa vo mne bije. Srdce a viera? Kiez by. Strach, tuzba, nadej, zlost... na teba na mna za nas, ktori sme nikdy neboli. Zufalost, moja zaroven vedenie. Ja viem a o to viac to boli, chcem vsak aby to prestalo? Uprimne? Nie. Ja to viem, ty to vies. Predsa. Nic s tym nespravim kym s tym nic nespravis. Ty vies co vies, toto ti moze byt jedno. Asi aj je. Nieco si pomyslis a ides dalej. Ale ja tam stojim. Mozno v tme, mozno mam len zavrete oci. A kricim do tej tmy. Pomozte ! Pomozte....