FS
autor:: Milos
rubrika:: pre_fridu
Sme ako ostrielaný múr
nárekov,
posledná murovaná stavba
uprostred prázdnych vzducholodí
a zasoplenýn sĺz
Ja v záchodovej mise
z odrazu krvavých zvratkov
spoznávam seba ako posraneho Nohavicu
a Ty
si rátaš tržné rany
Sakra ze ešte pochybuješ! Pozri čo si zo mňa spravila, už som skoro impotent. Okamžite s to hrou pretaň! Prestaň pochybovať,pretože tvoje pochybnosti robia zo mňa strachoputa. Nikdy ťa neprestanem milovať! Nejdem sa k tebe nasťahovať, keď to nechceš, Viem žiť aj sám má to svoje kúzlo môjho domova a ty ma môžeš navštevovať. JA nehovorím o výbere typu porcelánu, ktorý sa nám páči obom. Nehovorým o luxusných vinárniach, kde spieva Lasica tie svoje serenády a nekecám o láske ako o niečom prekrásne svätom, ktorej je na svete tak málo a hľavne nekecám o sexe v latexe alebo s jahodami..Toto nie, lebo ja rozprávam o všoch v šimpanzoch, o tom ako na jeseň v Bratislave niesu žiadne spadnuté listy v ktorých sa môžme okúpať, O žltých krčmách tretej cenovej skupiny so žltými stenami, kde varia o čosi lepšie v nedelu ako v takú stredu. Rozprávam, že mi môžeš hocikedy pri tvojom mimovolnom pocite hoci aj v metre mi môžeš strčiť dva prsty do riti, kusnuť do ucha, strčiť malíček do nosa trošku sa tam podlabať, oči sa nevypichuju, lebo oči nehraju, môžeš so mnou hocičo a ja ti na oplátku strčím prst medzi líco a zuby, pohladkám ti ďasná, kusnem ťa do zadku, obrýžem ti necht, oholím ti chlpy pod pazuchami a aj tie na chrbte.
Nie ja nerozprávam o láske, tak na mňa láskavo neposielaj herkulesov, lebo ty nevieš aké je nebo ťažké a Ja ti ho chcem dať a zakaždým keď ti ho venujem, viem že ti dve vety nestačia a viem že som v tom debil pretože viac vecí si myslím cítim ako rozprávam a napriek tomu to aj tak bolí a po pravde už som zabudol ako nám bolo dobre niekedy predtým, zabudol som nato, začo vlastne v tomto boji bojujem, na fotky sa už nepozerám, už tu niesom (na k6) 175 x denne ale len dva, nesnívam, púšťam si porno, ale nemôžem utiec od lásky pretože akúrát teraz som sa zobudil, rozlepil oči a pochopil som, ano dneska sa mi znova snívalo o tebe.
a ak ti to nestačí.
napíšem znova, a znova,
pokial ťa budem cítiť pri sebe
nedám si s tým pokoj
asi do podrezania sa,
iba ak by som sa ťa nedočkal.
bodka.
...
žiť pre niekoho
ako si Ty sa nazýva
životom krásnym!!!
...
Dal som si vaňu,
cedéčko kuba
a cigaru lightku
jamajsku sladkú
Dievča ja neviem čo bude
v práci som sa porezal
a pred tým
neviem čo som robil,
ale prišla ku mne zakáznička
a spýtala sa či som ok
keby som mal vtedy čítačku myšlienok
keby
keby
Dievča ja neviem čo bude,
ale bolo toho málo
dosť málo,
dosť
nato, aby blázon ako ja vedeľ
čo je pre mňa dobré.
A to dobré je
skákať s kečupom do klávesnici,
aby ti odpísal.
Chytiť sa za hlavu
(do riti, do riti)
vytáčať Ťa v telefóne
,,aj ja Teba lúbim.,,
povedať kolegovi:
,,tvoj telefon? napíšem si smsku.,,
bla
Bla!
to dobre je
(žiť,
konečne pre niekoho).
Dievča ja netúším,
ale rozveď sa
napíš mi
majme sa krásne
znova sa smejme
bude to ľahké
inak tomu nehovorme
ako hľadké,
ale iba ak to chceš
inač ani neskáč
nikto Ťa nenúti..
Ja Ťa nútim,
a ja som
možno nikto v Tvojom živote
alebo niekto
to je teraz jedno,
pretože
teraz si tu Ty.
...
Ak vyndem z cukrárne do kuchyne po niečo,
čo cestou do kuchyne zabudnem
a v otvorenej chladničke sa dívam na všetky
produkty a nakoniec ani neviem či som vlastne chcel niečo z chladničky a potom
keď sa do cukrárne vrátim a zistím, že fakt som niečo potreboval a tak zas preto prejdem cez celú reštyku až potom v kuchyni v suchom sklade pozerám a snažím sa zas spomenúť, čo to vlastne bolo,
ak láska fakt existuje,
si to potom ty
ten dôvod
prečo po nociach nespím.
...
Duša nieje nezmysek
Spisovatel sa nemôže opísať a maliar to skúša na autoportrétoch.
...
Bola si prvá žena,
ktorej som sa nebál
dotknúť
...
už dávno by sme boli spolu. ,,Chcem sa rozviesť.,, povedala a vo mne sa zjavila minulosť gaučových stien môjho príbytku. Plač a beznádej schlastanej matky v stenách šťastného domova. Foter zmizol, brat odletel na výmenný pobit a ja som schmatol volant odletujúcich zrkadiel z protiidúcich áut po ceste na benzínku, aby si mama mohla kúpiť dalšie šampanské, alebo výno alebo vodku. Sanitka a susedia a polomŕtva mama, polonahá v kazajke ďalších mužoch v bielych plášťoch vlečúcich ju priamo do blázinca. štrnásť rokov a Zuzka sa chcela lúbiť, chcela sa bozkať, chcela chodiť von až do zotmenia v časoch dievčenskej radosťi z prvej lásky a ja som začal fajčiť marlborky lightky. Potom prišla za mnou vzala mi cigaretu, ostro si potiahla, rovno do plúc, zakašlala, potiahla si znova a držala a pozerala a mi do očí. Musel som ju nechať a gravitácia probléov v škole? Škola sa stala v tých časoch sladkou kolískou spánku a môjho herectva kreativity pred tabulou keď učiteľ povedal tému: Vlastnosti manažéra, ideš! a ja som mu začal rozprávať, že by maľ byť ako Robert Redford. a podobné dristy okolo horúcej kaše.
Keby som nebol hlupák a spýtal sa na tie tvoje problémy, ktoré s ním máš. Nikdy som sa nechcel do vás starať, stal som sa vašou sučasťou a bral som to sebecky, vysvetlil som si to posvojom, a nespýtal som sa ťa, nechcel som si to pripustiť. Žiadna so mnou nevydržala dlhšie ako 9 mesiacov, alebo ja som nevydržal so žiadnou dlhšie ako tri dni. Skoro vôbec sme o tom nehovorili, pretože pre mňa vôbec neexistoval, nevidel som ho, nepočul ani som o ňom nevedel, pretože medzi tebou a mnou v mojich očiach nikto nikdy neexistoval a bral som ťa ako najčistejšiu rieku života. Bytosť, ktorá mi dovolila sa dotknúť. zahojila všetky rany, osvetlila všetky tiene, naplnila túžby, vysekala vo mne odvahu, nakreslila fúzy, potom ich vygumovala a nakreslila ešte čosi a ja od vtedy používam diakritiku bodky a čiarky. keby som nebol hlupák už teraz by sme niekde stanovali, najedený špekačkami a mastným chlebom v burke, alebo v cvrkote cvrčkov v melódii spánku plyšových hračiek hebkých a čarovných so strašidelným príbehom po večery v poslednom praskaní žeravých uhlíkov alebo zvukom morských vĺn presipujúceho sa piesku medzi prstami na nohách.
Keby, keby, keby posraný básnik, alebo toto hranie si na spisovateľa, egoistu kráčajúcom v hovnách, pretože ako hovno umorený vo vižívani citových plačov ako pravý Curt Cobain a jeho fet, bez možnosti na výhru, naplnený šialenstvom pekla rubikovej kocky bez kostry a mäsa zahryznutý zhrbený s potom na čele a jazykom vystrčeným smerom k prižmúrenému oku s rukami ktoré sa snažia, pchajú krížový šrubovák do obyčajnej šrubky, zašrubovať na silu a musí to ísť hoci aj kladivom. Ja neviem jak som na tom. Vždy keď napíšeš, zmenšia sa mi zreničky, v hrudí cítim srdcovú iskru a roztrasú sa mi kolená.
Čo teraz?
pesnička
...
Zo strieborného Buicka Le Sabre vystúpil chlap v bielom obleku a v bielych mokasinach. Vlastne, celá krajina bola biela. Vápencové steny stavieb, ktorým zo škár unikali ropné škvrny, vápencovo biele chodníky, s bielymi odpadkami skrcenými v bielom a do bielych papierov obalené stromy a ich listy.
Zo striebornobieleho Buicka Le Sabre výstúpil chlap v bielom obleku. Buick mal chromóvané čeluste a kolesá na čiernom asfalte. Chlap v bielom obleku si zapálil bielu cigaretu so strieborným zapalovačom zippo a pozrel sa jej do očí.
Bola na horizonte spolu so zapadájúcim slnkom, ale nevedela, že to chlapovi v bielom obleku vypaluje zreničky do biela. Nevedela nič, bola len omámená jej tak krásnym výhladom pretože západ slnka tvoril na bielom pozadí jej tak oblubenú a neuveritelne krásnu fialovú, ktorá sa výrila iba v rámoch vápencovo bielej s ropnými škvrnami...
v nejakej izbe si chlap v bielom obleku stiahol nohavice a prisunul si k sebe chlapa so zrkadlom a koksom. stiahol mu nohavice a strčil mu ho do riti. Sedel fajčil cigaretu a ten druhý ho šukal popri fúkaní koksu. Dva obrovské penisi, jeden v zadku a z druhého vyseli semeníky tiež. Odfotil som ich a chlapík s bielou cigaretou mi povedal, že je to normálka. Nič extra.
...Nemohla sa na tú krásu pozerať a chlapík v bielom obleku s bielymi zreničkami jej nevedel povedať stoj! Zastav sa!..vždy, keď to povedal, zastala a stála.
Túžil potom, aby k nemu prišla, s hudbou a v ritme brušných tanečníc, aby si nasadla do auta a povedala:
,,tak pojedem?,,
Otočila sa za jej slnkom, jej vlasy tancovali k jej chôdzi. Koniec.
nárekov,
posledná murovaná stavba
uprostred prázdnych vzducholodí
a zasoplenýn sĺz
Ja v záchodovej mise
z odrazu krvavých zvratkov
spoznávam seba ako posraneho Nohavicu
a Ty
si rátaš tržné rany
Sakra ze ešte pochybuješ! Pozri čo si zo mňa spravila, už som skoro impotent. Okamžite s to hrou pretaň! Prestaň pochybovať,pretože tvoje pochybnosti robia zo mňa strachoputa. Nikdy ťa neprestanem milovať! Nejdem sa k tebe nasťahovať, keď to nechceš, Viem žiť aj sám má to svoje kúzlo môjho domova a ty ma môžeš navštevovať. JA nehovorím o výbere typu porcelánu, ktorý sa nám páči obom. Nehovorým o luxusných vinárniach, kde spieva Lasica tie svoje serenády a nekecám o láske ako o niečom prekrásne svätom, ktorej je na svete tak málo a hľavne nekecám o sexe v latexe alebo s jahodami..Toto nie, lebo ja rozprávam o všoch v šimpanzoch, o tom ako na jeseň v Bratislave niesu žiadne spadnuté listy v ktorých sa môžme okúpať, O žltých krčmách tretej cenovej skupiny so žltými stenami, kde varia o čosi lepšie v nedelu ako v takú stredu. Rozprávam, že mi môžeš hocikedy pri tvojom mimovolnom pocite hoci aj v metre mi môžeš strčiť dva prsty do riti, kusnuť do ucha, strčiť malíček do nosa trošku sa tam podlabať, oči sa nevypichuju, lebo oči nehraju, môžeš so mnou hocičo a ja ti na oplátku strčím prst medzi líco a zuby, pohladkám ti ďasná, kusnem ťa do zadku, obrýžem ti necht, oholím ti chlpy pod pazuchami a aj tie na chrbte.
Nie ja nerozprávam o láske, tak na mňa láskavo neposielaj herkulesov, lebo ty nevieš aké je nebo ťažké a Ja ti ho chcem dať a zakaždým keď ti ho venujem, viem že ti dve vety nestačia a viem že som v tom debil pretože viac vecí si myslím cítim ako rozprávam a napriek tomu to aj tak bolí a po pravde už som zabudol ako nám bolo dobre niekedy predtým, zabudol som nato, začo vlastne v tomto boji bojujem, na fotky sa už nepozerám, už tu niesom (na k6) 175 x denne ale len dva, nesnívam, púšťam si porno, ale nemôžem utiec od lásky pretože akúrát teraz som sa zobudil, rozlepil oči a pochopil som, ano dneska sa mi znova snívalo o tebe.
a ak ti to nestačí.
napíšem znova, a znova,
pokial ťa budem cítiť pri sebe
nedám si s tým pokoj
asi do podrezania sa,
iba ak by som sa ťa nedočkal.
bodka.
...
žiť pre niekoho
ako si Ty sa nazýva
životom krásnym!!!
...
Dal som si vaňu,
cedéčko kuba
a cigaru lightku
jamajsku sladkú
Dievča ja neviem čo bude
v práci som sa porezal
a pred tým
neviem čo som robil,
ale prišla ku mne zakáznička
a spýtala sa či som ok
keby som mal vtedy čítačku myšlienok
keby
keby
Dievča ja neviem čo bude,
ale bolo toho málo
dosť málo,
dosť
nato, aby blázon ako ja vedeľ
čo je pre mňa dobré.
A to dobré je
skákať s kečupom do klávesnici,
aby ti odpísal.
Chytiť sa za hlavu
(do riti, do riti)
vytáčať Ťa v telefóne
,,aj ja Teba lúbim.,,
povedať kolegovi:
,,tvoj telefon? napíšem si smsku.,,
bla
Bla!
to dobre je
(žiť,
konečne pre niekoho).
Dievča ja netúším,
ale rozveď sa
napíš mi
majme sa krásne
znova sa smejme
bude to ľahké
inak tomu nehovorme
ako hľadké,
ale iba ak to chceš
inač ani neskáč
nikto Ťa nenúti..
Ja Ťa nútim,
a ja som
možno nikto v Tvojom živote
alebo niekto
to je teraz jedno,
pretože
teraz si tu Ty.
...
Ak vyndem z cukrárne do kuchyne po niečo,
čo cestou do kuchyne zabudnem
a v otvorenej chladničke sa dívam na všetky
produkty a nakoniec ani neviem či som vlastne chcel niečo z chladničky a potom
keď sa do cukrárne vrátim a zistím, že fakt som niečo potreboval a tak zas preto prejdem cez celú reštyku až potom v kuchyni v suchom sklade pozerám a snažím sa zas spomenúť, čo to vlastne bolo,
ak láska fakt existuje,
si to potom ty
ten dôvod
prečo po nociach nespím.
...
Duša nieje nezmysek
Spisovatel sa nemôže opísať a maliar to skúša na autoportrétoch.
...
Bola si prvá žena,
ktorej som sa nebál
dotknúť
...
už dávno by sme boli spolu. ,,Chcem sa rozviesť.,, povedala a vo mne sa zjavila minulosť gaučových stien môjho príbytku. Plač a beznádej schlastanej matky v stenách šťastného domova. Foter zmizol, brat odletel na výmenný pobit a ja som schmatol volant odletujúcich zrkadiel z protiidúcich áut po ceste na benzínku, aby si mama mohla kúpiť dalšie šampanské, alebo výno alebo vodku. Sanitka a susedia a polomŕtva mama, polonahá v kazajke ďalších mužoch v bielych plášťoch vlečúcich ju priamo do blázinca. štrnásť rokov a Zuzka sa chcela lúbiť, chcela sa bozkať, chcela chodiť von až do zotmenia v časoch dievčenskej radosťi z prvej lásky a ja som začal fajčiť marlborky lightky. Potom prišla za mnou vzala mi cigaretu, ostro si potiahla, rovno do plúc, zakašlala, potiahla si znova a držala a pozerala a mi do očí. Musel som ju nechať a gravitácia probléov v škole? Škola sa stala v tých časoch sladkou kolískou spánku a môjho herectva kreativity pred tabulou keď učiteľ povedal tému: Vlastnosti manažéra, ideš! a ja som mu začal rozprávať, že by maľ byť ako Robert Redford. a podobné dristy okolo horúcej kaše.
Keby som nebol hlupák a spýtal sa na tie tvoje problémy, ktoré s ním máš. Nikdy som sa nechcel do vás starať, stal som sa vašou sučasťou a bral som to sebecky, vysvetlil som si to posvojom, a nespýtal som sa ťa, nechcel som si to pripustiť. Žiadna so mnou nevydržala dlhšie ako 9 mesiacov, alebo ja som nevydržal so žiadnou dlhšie ako tri dni. Skoro vôbec sme o tom nehovorili, pretože pre mňa vôbec neexistoval, nevidel som ho, nepočul ani som o ňom nevedel, pretože medzi tebou a mnou v mojich očiach nikto nikdy neexistoval a bral som ťa ako najčistejšiu rieku života. Bytosť, ktorá mi dovolila sa dotknúť. zahojila všetky rany, osvetlila všetky tiene, naplnila túžby, vysekala vo mne odvahu, nakreslila fúzy, potom ich vygumovala a nakreslila ešte čosi a ja od vtedy používam diakritiku bodky a čiarky. keby som nebol hlupák už teraz by sme niekde stanovali, najedený špekačkami a mastným chlebom v burke, alebo v cvrkote cvrčkov v melódii spánku plyšových hračiek hebkých a čarovných so strašidelným príbehom po večery v poslednom praskaní žeravých uhlíkov alebo zvukom morských vĺn presipujúceho sa piesku medzi prstami na nohách.
Keby, keby, keby posraný básnik, alebo toto hranie si na spisovateľa, egoistu kráčajúcom v hovnách, pretože ako hovno umorený vo vižívani citových plačov ako pravý Curt Cobain a jeho fet, bez možnosti na výhru, naplnený šialenstvom pekla rubikovej kocky bez kostry a mäsa zahryznutý zhrbený s potom na čele a jazykom vystrčeným smerom k prižmúrenému oku s rukami ktoré sa snažia, pchajú krížový šrubovák do obyčajnej šrubky, zašrubovať na silu a musí to ísť hoci aj kladivom. Ja neviem jak som na tom. Vždy keď napíšeš, zmenšia sa mi zreničky, v hrudí cítim srdcovú iskru a roztrasú sa mi kolená.
Čo teraz?
pesnička
...
Zo strieborného Buicka Le Sabre vystúpil chlap v bielom obleku a v bielych mokasinach. Vlastne, celá krajina bola biela. Vápencové steny stavieb, ktorým zo škár unikali ropné škvrny, vápencovo biele chodníky, s bielymi odpadkami skrcenými v bielom a do bielych papierov obalené stromy a ich listy.
Zo striebornobieleho Buicka Le Sabre výstúpil chlap v bielom obleku. Buick mal chromóvané čeluste a kolesá na čiernom asfalte. Chlap v bielom obleku si zapálil bielu cigaretu so strieborným zapalovačom zippo a pozrel sa jej do očí.
Bola na horizonte spolu so zapadájúcim slnkom, ale nevedela, že to chlapovi v bielom obleku vypaluje zreničky do biela. Nevedela nič, bola len omámená jej tak krásnym výhladom pretože západ slnka tvoril na bielom pozadí jej tak oblubenú a neuveritelne krásnu fialovú, ktorá sa výrila iba v rámoch vápencovo bielej s ropnými škvrnami...
v nejakej izbe si chlap v bielom obleku stiahol nohavice a prisunul si k sebe chlapa so zrkadlom a koksom. stiahol mu nohavice a strčil mu ho do riti. Sedel fajčil cigaretu a ten druhý ho šukal popri fúkaní koksu. Dva obrovské penisi, jeden v zadku a z druhého vyseli semeníky tiež. Odfotil som ich a chlapík s bielou cigaretou mi povedal, že je to normálka. Nič extra.
...Nemohla sa na tú krásu pozerať a chlapík v bielom obleku s bielymi zreničkami jej nevedel povedať stoj! Zastav sa!..vždy, keď to povedal, zastala a stála.
Túžil potom, aby k nemu prišla, s hudbou a v ritme brušných tanečníc, aby si nasadla do auta a povedala:
,,tak pojedem?,,
Otočila sa za jej slnkom, jej vlasy tancovali k jej chôdzi. Koniec.
napísanísané:: 29.7.2009
prečítalo:: 1168 ludí