k6.sk - literárny server

Je to irónia,
nádej vraj neumiera.
Nemôžem ťa zabiť,
lebo by som tým zabil aj seba,
ty sa vzpieraš.

Nechaj ma kričať,
nechaj ma búchať.

Tlačím sa do kúta,
klbím sa a pritom sa trasiem.

Som nahá obeť, hoci oblečená.
Cítim sa ako malé, bezmocné lovené zviera.


Často ťa ani nepočúvam, čo vravíš?
Prikyvujem hlavou, mysľou som však niekde inde.
musím sa skryť, chcel by som.

Každý má svoj uhol pohľadu a každý svoj dôvod.
tak už teda zmizni, daj mi pokoj !!