-

autor:: neab

rubrika:: poezia

Neplačte kvôli mne
pod stromy
na pomník vlastného osudu
choďte si oči vyplakať

Nemám čo ľutovať
zlomený odchádzam
priznávam že ste silnejší
v tvári a na tele
viac ako na duchu
podobný veľkým strašidlám

Nevolám o pomoc
na troskách snažím sa
k druhému brehu doplávať
šperky som zahodil
nechal som knihy sa potopiť
beriem si so sebou
skorbut a choleru

Nežiadam
rozdávam čo sa dá
prázdnemu hrobu podobný
otváram brány
novému životu

Nemám nič
čo by som v náručí
odnášal z dnešného dňa
do zajtrajška
nevadí
beriem si oči a ruky so všetkými prstami

Neplačem
pred sebou a ani pred vami
neskúšam
zbaviť sa smútku a nádejí
neplačte ani vy
čo vo vás zostalo
podobné hostine na bielom obruse
dňami sa na kompost premení
kde žijú červy a larvy múch
kde v letných mesiacoch
z odpadu
rašia kvetiny









napísanísané:: 13.3.2009

prečítalo:: 1064 ludí