Pièce détachée (part 1)
autor:: IKPi
rubrika:: poezia
Kľudne sa nechám vymenovať za šľachtica.
Do žíl si nechám vpiť krv horko-modrú, urodzenú.
Na hlavu si nechám ako kráľ položiť
železnú korunu, na znak oddanosti a mieru.
S ťažkou hlavou potom budem vládnuť
svojmu vlastnému svetu.
Postačí mi aj titul bez mena, toho sa kľudne vzdám.
Ľudia si zvyknú oslovovať ma tak ako treba.
Kľudne sa stanem aj neviditeľným , spravím to pre teba.
Zmiznem z povrchu Zeme a ty zabudneš, že niekedy bolo včera.
Línia sa zaobľuje a ja stojím na križovatke nášho života.
Na mieste kde sa naše pohľady stretli.
Na mieste kde sa naše línie,
čiary
po ktorých denne šľapeme
na jednom mieste náhodou pretli.
Nesnaž sa zbytočne precitnúť, alebo zistiť polohu môjho vedomia
a radšej mi povedz, ale úprimne,
miluješ ma?!
..to be continued..
Do žíl si nechám vpiť krv horko-modrú, urodzenú.
Na hlavu si nechám ako kráľ položiť
železnú korunu, na znak oddanosti a mieru.
S ťažkou hlavou potom budem vládnuť
svojmu vlastnému svetu.
Postačí mi aj titul bez mena, toho sa kľudne vzdám.
Ľudia si zvyknú oslovovať ma tak ako treba.
Kľudne sa stanem aj neviditeľným , spravím to pre teba.
Zmiznem z povrchu Zeme a ty zabudneš, že niekedy bolo včera.
Línia sa zaobľuje a ja stojím na križovatke nášho života.
Na mieste kde sa naše pohľady stretli.
Na mieste kde sa naše línie,
čiary
po ktorých denne šľapeme
na jednom mieste náhodou pretli.
Nesnaž sa zbytočne precitnúť, alebo zistiť polohu môjho vedomia
a radšej mi povedz, ale úprimne,
miluješ ma?!
..to be continued..
napísanísané:: 25.2.2009
prečítalo:: 1176 ludí