k6.sk - literárny server

Nosím svoje šaty
myseľ
moje telo

a často mám pocit miest bez úniku
ktoré zostali nepatrne žiť
iba škripotom zhrdzavenej brány

Vrany s rovnako čiernym exteriérom
vítajú stále nové a nové slnká
záblesky z polyesterových tkanín
ktoré kradnú
pretože si ich pomýlili so strakami

myslím, že aj mňa o niečo okrádajú

Spolieham sa na automatické tvary
v šerosvite, keď krížim ľuďom námestia
neviditeľný
a pijem čiernu kávu
nesladenú, prosím

Prekladám si nohy krížom
približne ako žena
ale skôr chlapsky
pretože aj chlapi milujú pohodlie

A som
negatív človeka

prisuň si stoličku o niečo bližšie
budeme čakať
kým nás vyvolajú.