Pre Vicky
autor:: David
rubrika:: poezia
(1)
Vicky, ktorej krásne oči
rozplačú i farbu noci
rozmazanú v rozjímaní
nad obrysmi našich dlaní.
(2)
Hviezda prišla, zasvietila a zhasla ticho.
Žiarila jasne a spôsobila prievan sťaby víchor.
Žiara zhasla, vietor stíchol,
Ostal som tu opäť sám - sám so svojim dychom.
(3)
Vanúce ticho, chladný ruch,
hranatý pokoj, nežný duch:
to všetko cítim v tvojom objatí,
pri nežnom dotyku tvojich rúk.
Vicky, ktorej krásne oči
rozplačú i farbu noci
rozmazanú v rozjímaní
nad obrysmi našich dlaní.
(2)
Hviezda prišla, zasvietila a zhasla ticho.
Žiarila jasne a spôsobila prievan sťaby víchor.
Žiara zhasla, vietor stíchol,
Ostal som tu opäť sám - sám so svojim dychom.
(3)
Vanúce ticho, chladný ruch,
hranatý pokoj, nežný duch:
to všetko cítim v tvojom objatí,
pri nežnom dotyku tvojich rúk.
napísanísané:: 18.12.2003
prečítalo:: 2036 ludí