k6.sk - literárny server

Osamelá breza,
uprostred lesa
vyčnieva – je čiernobiela.

Príroda jej dala do daru
nevinnú bielu, farbu pokoja
a temnú čiernu, farbu sily.

Naširoko sa rozlieha
šero prízemnej hmly.

Rýchlosťou vetra.

Konáre jej ovieva
rozklepaná atmosféra.

Na zemi ležia
polámané vetvy.
Obete každodenných súbojov
medzi bielou a čiernou.

Vznikajú škvrny na duši.
A na brezách čierne stigmy.
Zobrazené ako
neľútostné a kruté
na jej jemnej kôre,
ktorá sa vekom lúpe.

Kráľovná slobody –
- na svojich ladných krivkách nosí
ťarchu rovnováhy bytia.
Uväznená, no zmierená s osudom.

Prekliata naveky
za všetky hriechy.