spoved

autor:: lalion

rubrika:: poezia


niekedy cítim tmu
rozlieva sa okolo mňa
cítim jej
lepkavú pulzujúcu želatínu
a kričanie bodliakov

už som hodila svoju hrudku blata
posypala ich lístím
ale stále počujem kroky na streche
a stále sa budím do chladu

už som ušla
zmenila adresu
ale vietor je všade ten istý
privanie rovnaké šepoty
aj hluchým...
a dážď?
ten tiež prší vždy len z hora
z neba?...
zmýva stopy starých prehreškov
aj z mohýl usvedčených anjelov

napísanísané:: 11.1.2009

prečítalo:: 747 ludí