R
autor:: Norbert
rubrika:: rozpravky
R
To je ale blbý názov poviedky, poviete si všetky baby aj chlapi.
Možno. Rovnako som ju mohol nazvať aj Kaliéla v liti, ale jednopísmenný názov mi pripadal (schválne nehovorím prišiel, pretože to jeden začal a milión papagájov to donekonečna opakuje) výstižnejší.
Ako to teda bolo?
Začalo sa to na základnej škole. Mal som v osmičke krásnu spolužiačku, volala sa Renáta. Chalani ma nahovorili, aby som ju pozval do kina.
- Lenáta, nešla by si zajtla do kina, hlajú lomantický sovietsky film, hudbu lobila Ala Pugačevová? - dobehol som Renátu na povinných kolečkách na školskom dvore.
Žiadna reakcia.
- Renáta, Jano sa ťa niečo pýta, pomohol mi spolužiak Marián, ktorý obiehal tesne vedľa a zachytil ako sa jej prihováram.
- Som Renáta a on sa pýta nejakej Lenáty. - schladila nás oboch.
Učiteľ klarinetu mi raz vravel, ako celý deň hovoril \"do liti\", pretože sa mu spolužiaci smiali a večer z toho bolo \"do riti\". Len tak, ako keď lúskneš. Môj učiteľ mal havárku, pri ktorej skoro prišiel o prst, nejako mu prirástol, ale už neposlúchal ako predtým a kedže bol hrdý človek, radšej išiel učiť, než by mal hrať v orchestri druhý klarinet. Skúsil som po skúsenosti s Renátou jeho postup, ale po pol hodine dolitovania ma to prestalo baviť.
A to bola chyba.
Osud mi totiž taktiež nedoprial byť prvým klarinetistom. (A to je možno aj dobre, lebo tie vibrácie aj tak spôsobujú slabý otras mozgu a priateľ Samo mi raz povedal, že nepozná dychára, ktorý by bol normálny. Navyše, naši ma dali na klarinet kvôli častým ochoreniam dýchacích ciest a v tomto smere to svoj účel splnilo).
Miesto toho je zo mňa prekladateľ. Ako taký som sa na radu kamaráta prihlásil do konkurzu rozhlasovej stanice BBC, tam by som si zarobil za rok v prepočte 600 000 korún, po odčítaní nákladov na ubytko. Viem, dnes je to pre niektorých nič, pre iných to však môže byť stále dosť.
Písomné preklady som mal kvalitné, celé to krachlo pri skúšobnej nahrávke:
- Pledseda vlády Vladimíl Mečial dnes plijal ministla zahlanicnych vecí Madalskej lepubliky. Témou diskusií boli madalsko slovenské vzťahy......bla, bla, bla. - čítal som a potil sa pri tom.
Videl som ako sa pracovníčka slovenskej redakcie BBC namáha, aby zadržala úsmev. Po negatívnom vyrozumení som sa odvolal s tým, že aj Richard Quest zo CNN nevie povedať r.
Odvolanie sa zamietlo z toho dôvodu, že \"súčasťou slovenského pravopisu je na rozdiel od anglického aj výslovnosť a redakcia BBC si zaumienila ho dodržiavať\".
Nasledoval pokus v oblasti populárnej hudby. V stave značných depresí (všetci, čo pekne vyslovujú r už mali aspoň Oktáviu a boli na dovolenke aspoň v Egypte) som prerobil počítač na malé štúdio, zavrel sa do spálne a nakrútil asi tucet hitov.
Tieto som poslal do Coca Cola Pop Star aj do Košického zlatého pokladu.
Jedinú spätnú väzbu mi sprostredkoval brat, ktorý sa pozná s Oscarom Rozsom. Oskar sa údajne vyjadril, že môj album bol zo všetkých najzábavnejší.
Okamžite sa mi vybavili členovia poroty ako sa šúlajú na mojom r a rozplakal som sa. Slzy mi stekali po lícach a je som sa zmohol iba na bezmocné:
- Do liti aj s takýmto zaslaným životom.
Depilóg:
V tú noc som mal krásny sen. Z nebies sa k mojej posteli zniesol anjel.
- Som Loman, tvoj stlážny anjel. Viem, že máš žiaľ a tak som ti plišiel oznámiť, že patlíš k vyvolenému nálodu. Včela večel som bol za Petlom a sám mi ukázal tvoj spis.
\"Do liti\" bolo opäť všetko na čo som sa zmohol.
Lomana moja nadávka tak vyplašila, že hneď zasa odletel niekam vysoko do riti.
To je ale blbý názov poviedky, poviete si všetky baby aj chlapi.
Možno. Rovnako som ju mohol nazvať aj Kaliéla v liti, ale jednopísmenný názov mi pripadal (schválne nehovorím prišiel, pretože to jeden začal a milión papagájov to donekonečna opakuje) výstižnejší.
Ako to teda bolo?
Začalo sa to na základnej škole. Mal som v osmičke krásnu spolužiačku, volala sa Renáta. Chalani ma nahovorili, aby som ju pozval do kina.
- Lenáta, nešla by si zajtla do kina, hlajú lomantický sovietsky film, hudbu lobila Ala Pugačevová? - dobehol som Renátu na povinných kolečkách na školskom dvore.
Žiadna reakcia.
- Renáta, Jano sa ťa niečo pýta, pomohol mi spolužiak Marián, ktorý obiehal tesne vedľa a zachytil ako sa jej prihováram.
- Som Renáta a on sa pýta nejakej Lenáty. - schladila nás oboch.
Učiteľ klarinetu mi raz vravel, ako celý deň hovoril \"do liti\", pretože sa mu spolužiaci smiali a večer z toho bolo \"do riti\". Len tak, ako keď lúskneš. Môj učiteľ mal havárku, pri ktorej skoro prišiel o prst, nejako mu prirástol, ale už neposlúchal ako predtým a kedže bol hrdý človek, radšej išiel učiť, než by mal hrať v orchestri druhý klarinet. Skúsil som po skúsenosti s Renátou jeho postup, ale po pol hodine dolitovania ma to prestalo baviť.
A to bola chyba.
Osud mi totiž taktiež nedoprial byť prvým klarinetistom. (A to je možno aj dobre, lebo tie vibrácie aj tak spôsobujú slabý otras mozgu a priateľ Samo mi raz povedal, že nepozná dychára, ktorý by bol normálny. Navyše, naši ma dali na klarinet kvôli častým ochoreniam dýchacích ciest a v tomto smere to svoj účel splnilo).
Miesto toho je zo mňa prekladateľ. Ako taký som sa na radu kamaráta prihlásil do konkurzu rozhlasovej stanice BBC, tam by som si zarobil za rok v prepočte 600 000 korún, po odčítaní nákladov na ubytko. Viem, dnes je to pre niektorých nič, pre iných to však môže byť stále dosť.
Písomné preklady som mal kvalitné, celé to krachlo pri skúšobnej nahrávke:
- Pledseda vlády Vladimíl Mečial dnes plijal ministla zahlanicnych vecí Madalskej lepubliky. Témou diskusií boli madalsko slovenské vzťahy......bla, bla, bla. - čítal som a potil sa pri tom.
Videl som ako sa pracovníčka slovenskej redakcie BBC namáha, aby zadržala úsmev. Po negatívnom vyrozumení som sa odvolal s tým, že aj Richard Quest zo CNN nevie povedať r.
Odvolanie sa zamietlo z toho dôvodu, že \"súčasťou slovenského pravopisu je na rozdiel od anglického aj výslovnosť a redakcia BBC si zaumienila ho dodržiavať\".
Nasledoval pokus v oblasti populárnej hudby. V stave značných depresí (všetci, čo pekne vyslovujú r už mali aspoň Oktáviu a boli na dovolenke aspoň v Egypte) som prerobil počítač na malé štúdio, zavrel sa do spálne a nakrútil asi tucet hitov.
Tieto som poslal do Coca Cola Pop Star aj do Košického zlatého pokladu.
Jedinú spätnú väzbu mi sprostredkoval brat, ktorý sa pozná s Oscarom Rozsom. Oskar sa údajne vyjadril, že môj album bol zo všetkých najzábavnejší.
Okamžite sa mi vybavili členovia poroty ako sa šúlajú na mojom r a rozplakal som sa. Slzy mi stekali po lícach a je som sa zmohol iba na bezmocné:
- Do liti aj s takýmto zaslaným životom.
Depilóg:
V tú noc som mal krásny sen. Z nebies sa k mojej posteli zniesol anjel.
- Som Loman, tvoj stlážny anjel. Viem, že máš žiaľ a tak som ti plišiel oznámiť, že patlíš k vyvolenému nálodu. Včela večel som bol za Petlom a sám mi ukázal tvoj spis.
\"Do liti\" bolo opäť všetko na čo som sa zmohol.
Lomana moja nadávka tak vyplašila, že hneď zasa odletel niekam vysoko do riti.
napísanísané:: 28.12.2008
prečítalo:: 1094 ludí