Ale ty si....

autor:: Katarína Kubošiová

rubrika:: poezia

Odišla som od teba na 8 hodín
Mám to presne zrátatné
Po ceste myslím na to čo sa stalo
Cez mesto smutne chodím
Lebo už teraz mi chýbaš
Byť s tebou neustále sa mi zažiadalo.

Ťažko sa mi píše
Lebo tak ťa milujem
Až predchádzajúca veta zdá sa mi cliché
A to som nechcela
Za túto noc ti v duchu celú cestu domov ďakujem.

Zo dňa na deň som dospela
Zmenilo sa mi úplne všetko
Asi aj chôdza
Som stále veselá
Ale občas ma tvoja láska dojme až k slzám,
Neľakaj sa ich, sú od šťastia
Musím zopakovať toto:
Kým zomriem už iba s tebou budem sa milovať
Darujem ti svoju dušu a každú bunku z tela
A počúvať tvoj zrýchlený dych
Pri tebe aj Mozart je pre mňa nula
si prvý, kto to myslí so mnou naozaj

Na stole mám tvoju fotku ktorú si mi dal
Keď si sa v starých spomienkach včera večer prehrabal
A bolo to vtipné ako sa hanbíš niektoré mi ukázať
Pripomínam ti
Nemusíš sa už ničoho báť lebo ja sa odísť nechystám
Iba na pár hodín

No v sebe Ťa mám stále
A vidím Ťa na každom kroku
Nie som si istá či si zaslúžim muža ako si Ty
Ale po Novom roku
zoberiem si ťa
Som si istá, že milovať ťa navždy budem
Dozaista
Nebojím sa pokračovať v ceste
Všetko si mi uľahčil a celú moju báseň myslím vážne
A ako rýchlo som sa prestala báť sveta
Stačil na to náš prvý bozk
Tvoja prvá veta:
Ahoj, dnes nemôžem tu zostať, musím ísť pracovať
Okamžite som chcela s tebou nocovať
A držať ťa celú noc za ruku
Chvíľu to trvalo
Na svete je zázrakov pravdepodobne málo. Ale ty si.....

Milujem ťa

napísanísané:: 24.12.2008

prečítalo:: 1397 ludí