Ak setrite, napiste na Vianoce rodicom basne

autor:: Katarína Kubošiová

rubrika:: poezia

Určite si pamätáte, keď som bola ešte malá
Že už vtedy som sa podozrivo
skôr s autíčkami než s bábami hrala
A na jedny Vianoce som novú bábiku hodila do kúta
Tušili ste že nejedna pofidérna vlastnosť
vo mne parkovala.

Tušili ste správne. Veď zvláštnu osôbku
si vaša láska vychovala.
A dali ste mi jej tóóóľkó,
verte alebo nie, vo mne jej je teraz veľmi veľa
Mali ste so mnou problém,
nevedela som zistiť komu by som ju venovala.
Mám skoro 20.
Veľa prínosu do vášho života
som zatiaľ nezasiala.
Len ďalej čakajte, všetko sa vám to v dobrom vráti.

Na nervy liezli vám pár dní moji kamaráti.
A keď si sa ráno zobudila,
Zistila si že v mojej žltej izbe je cudzia duša živá.
Všeličím sme si prešli.A ako plynie svet nám dnešný
Rýchlo, nie? Alebo zväčšuje sa
zo dňa na deň moje zistenie
Že ste ma chránili pred vonkajším svetom
A nepustili ma ku krutým zlým ľuďom, ktorí vonku mohli by mi spôsobiť aj trýznenie.

Nevyhnem sa im. Ale menej a menej sa bojím.
Pretože splnil sa vám váš splniteľný sen,
Aby som pocítila silný lásky vnem, óhó.
Mám ju už komu vrátiť.
A myslím, že je to tu. Už nemám ďalej
s hľadaním robotu.
Kľudne si uvoľnite telefónne linky teraz
Veď pobozká ma niekto neraz
Už mám nad sebou tú ruku silnú
A moje pery k jeho priľnú.
Zrazu som šťastná.
Po rokoch doborvoľne sebestačná.

Nechodím domov už tak často, ale myslím na vás neustále
Veď všetkým ste mi, aj keď vám z mojich výčinov niekey tiekli slzy z tváre.
Do môjho srdca pribudla nová, tretia duša. A milovať ma skúša, skúša.
Váš údel bol vychovať to,
čo ste spolu vytvorili.
Ja viem že zo mňa máte tie ryhy v tvári
Aj ku každej príbeh plný prúserov sa mi marí,
čo som sa pošmykla na ľade
Krehký je život, myslím že zvládate ho v základe
Výborne.

Ale ešte neutekám. Chcem aby ste vedeli že za svojim snom boj dopretekám.
A zo školy sa odísť nechystám.
Len či nie na inú fakultu srdce ťahá ma, som neistá.
Ťahá. Dobre viem že zatiaľ neodbytne budem bojovať.
Tak skúšam sa nad tým snom zľutovať a ho pochovať
Čo robiť s načatým koláčom?
Ak nedojem ho, môj sen čo od detstva viete že mám sa skončí lenplačom.



Nemusíte sa ale, pripomínam, vôbec báť.
Má sa už o mňa kto postarať.
Tá patetickosť kolobehu života vtipná príde mi.
Že prežili ste kedysi to isté, pamätáte si to ešte? Zrazu krásne sú aj problémy.

Cítite že ja sa na Zemi nestratím.
Zdá sa že aj keď sem-tam nevpracem sa do kože, ani do gatí
Nebudem vešať na pešej plagáty.
Čaká ma ešte dlhá cesta, viem
Neraz nad bezdomovcom sa určite zľutujem....
To dobro čo do mňa vštepili ste, si neskazím
Čo tam po strate pár vlastných peňazí.
To nie je moja priorita.

Minulý rok ma zachvátila maturita
A zvládla som. Celkom dobre.
Takisto v živote ja nemám žánny problém.

Som rada že aj na moje Vianoce 20te
Sa v našej kuchyni s vami znova napracem,
A všetko je OK.
Ste mojim všetkým, verte mi.
Moje deti už v nebi čakajú a tešia sa na svet. Nemusíte sa ľakať, ešte to nebude tak skoro kým pocítia aké je to na daždi stáť mokré
Len chcem vám pripomenúť kolobeh života ešte raz
Aj to že najlepší na svete je môj Otec Mať.
(túto časť som prehnala)

Držím vám palce. Ako aj vy mne.
Ak moje verše a šaty zdajú sa vám trochu divné
Je to len tým autíčkom.
Krásny je môj životný zlom
Kde nachádzam v sebe ženu
Je to ako keď prehne sa strom napoly
Občas to v živote určite zabolí
Ale pripravili ste ma správne
Dokončím všetky dôležité úlohy.
Aj vaše. Aby ste neplakali, nemyslite si že budem vám platiť domov dôchodcov
Budete bývať na čestnom mieste nad kopcom
V dome
A ráno piť v záhrade kávu, ako ste chceli.
Taký je údel vašej dcéry.

napísanísané:: 20.12.2008

prečítalo:: 1141 ludí