k6.sk - literárny server

So vzťahom to niekedy zamáva ako dva pollitre slivovice s osôbkou. Cítite sa fajn, štyri alebo šesť decákov a nálada sa rozbieha, ale ak sa príliš opijete ....opica. Nie hocijaká, lež riadny driák. Hlava bolí, telo nestíha, denný rytmus a vaše oči sa vlečú k večeru ako sopeľ po perách. Pokiaľ si človek poriadne neodfrkne bude sa leptať vo vlastnom slize hodne dlhú dobu. Nechcem tu moralizovať ani rozoberať čo je láska a čo vzťah, viem len jedno, že vzťah nevzniká zo dňa na deň. Je to proces. Dovolím si ho prirovnať k jedlu. Ak človiečik vychutnáva jedlo, pôžitok je jedlo pripraviť, naservírovať a nakoniec vychutnať. Samozrejme s láskou a s pocitom, že pre niekoho niečo tvorím a znamenám. Mať vzťah znamená milovať, s chybami aj bez nich. Bolo to už tisíckrát opísané. To znamená brať človiečika na vedomie v dobrom i zlom. V chorobe i v spánku. Po ránu i na večer. S deťmi i bez nich. S vetrami /mám na mysli prdy/ aj s krikom. Netuším ako to kráča vo svete mimo mňa, ale úprimne ani ma to nezaujíma. Žijem svoj vlastný život a človiečikov, ktorí sú jeho súčasťou
milujem a chránim, samozrejme, ak mi to dovolia. Sme ľudkovia zvláštnej doby, s jej výhodami aj zápormi. A v tejto zvláštnej dobe ma udivujú ľudia, ktorí vlastnou seba trýzňou
infikujú nielen seba, ale aj svoje okolie. Pocit sebauspokojenia je dnes v móde, nič proti tomu.
Nazvime ho trebárs syndrómom ukrižovaného. Nechápem človiečikov, ktorí sami seba stavajú na piedestál kríža. Ale, asi sme tak degradovali, že nedokážeme prehltnúť svoju vlastnú tabletku horkosti do dna.
Mimochodom.... človiečik , ktorý si o sebe myslí, že je divá mačka a zlizne smotanu z taniera nachystaného na večeru je naivný hlupák. Ono totiž palica má dva konce.

Mám rád človiečikov úprimných a s názorom na život.