slová

autor:: mia

rubrika:: poezia

kedysi
mi stačili
slová
medové a rozkvitnuté
znova a znova
len sladké klamstvá
po vetách a po osnovách

najprv ty a potom ja
len sýta pastva
pre uši
a pre dušu čo netuší
čo všetko schová
poézia

kedysi

lenže duša mi s telom
veľmi úzko súvisí
v jednej podobe
keď jedno držíš
držíš obe

nežijem a hladujem
a z teba mám len matný dojem
a ty mlčíš
teraz
keď ťa potrebujem

zase

len pár chladných chryzantém
vo váze
čo som pustila
čo ani náznakom nepraskla
horúca
a vlčí pohľad z mesiaca
cez popukané mliečne sklá
ktorým som sa dopodrobna rozbila

a tvoja mierna presila

prichádzam len s tým čo mám
jednu vrásku medzi obočím
na ktorú sa neumiera
dve vlhké ruky v ktorých zvieram
tri požičané hracie kocky
takmer pred štvrť storočím

po príliš tenkom ľade som ich hodila
po zamrznutom vodopáde
do jazierka bez brehov
len z kanojky do lovíšť

buď budem ľúbiť teba
iba celého
alebo ma prosím ťa už nechaj ísť

napísanísané:: 30.11.2008

prečítalo:: 1151 ludí