Manželky

autor:: Norbert

rubrika:: rozpravky

Mám syna v puberte a s tým súvisiaci problém.
Furt sedí pri počítači a likviduje vzdušné, námorné, ľudské a iné ciele.
Kedže mám vzťah k literatúre, serie ma to a furt do neho hučím, aby čítal to, či ono.
Od mamy som mu doniesol Chandlera a nič.
Kúpil som mu v lacných knihách lacnú knihu od nejakej angličanky určenú pre väčšie deti a dopadlo to tak, že ju čítam ja.
Kúpil som mu teda v drahých knihách Sofiin svet od Gaardera a ani vám nebudem vravieť ako to dopadlo.

Ja samozrejme akýmikoľvek hrami okrem logických pohŕdam, to je logické.
Strašne sa okúňam, keď mi chce ukázať niečo zo svojho sveta:
- Oci pozri, aká je tu grafika.
- Jasné, obsah je nedôležitý, iba forma a výkon stroja, na ktorom to všetko beží. Povrchnosť. Skončíš v americkej armáde. V Afganistane ťa vyhodia do luftu, ale pozor, tam nebude žiaden reset možný.
- Bla, bla, bla. - vraví syn drzo a nekompromisne.

Tento status ma trápil už tak dlho a intenzívne, že som dostal nápad. Keď vás niečo mrzí a ničí dostatočne dlho, zväčša pomôže iba nápad. (Tu ma napadlo, ako sme v šiestej triede robili so spolužiakom prijímačky na výberovú základnú školu a on v diktáte napísal zveča namiesto zväčša. Bolo to tou trémou, no vtedy ešte počítače neboli a navyše som trocha odbočil, ale tak trocha naschvál, aby som predĺžil poviedku a čitateľa dostal do stavu napätia, akýže som v tejto prekérnej situácii, ktorú každý rodič v mojom veku dnes tak dobre pozná, mohol už len ja dostať nápad.)
Dostal som ho však a nebol hocijaký.

Raz som mal dosť dobrú náladu a nechal som si poukazovať jednu hru o vrahovi menom Assassin, čo na ulici vrážal do ľudí, dokonca i do žien a opýtal som sa syna:
- A môžeš s ňou ísť aj do postele?
- To né. - povedal mi.
- A sú také hry, kde sa to dá?
- Jasné, Manželky.
- Manželky, to ako wives?
- Né, Manželky.
- To je preložené?
- Všetky hry sú preložené.
- A s tými manželkami tam fakt môžeš ísť aj do postele?
- No fakt. - odpovedal syn a prebodol akéhosi rytiera do brucha až mu meč vyšiel na druhej strane.
- A čo to stojí?
- Teraz už né vela, tak 900.
- To si kúpim. Pôjde mi to na mojej mašine? - opýtal som sa, lebo mám iba jedno jadro a slabú grafiku. (Tu sa nenápadne skrýva ten nápad, všimli ste si?)
- To nežere veľa, to ti pojde.
Na druhý deň som zašiel do Brlohu a kúpil som si Manželky. Jednu síce už doma mám, ale človeku po 40-ke sa nejaké tie navyše môžu hodiť. Pri platení som sa trocha hanbil, ale menej ako keď som za mladi kupoval Playboy, alebo Hustler v trafike.

Teraz sa po večeroch si žena konečne exkluzívne užíva ovládač k televízoru a ja ju v kuchyni tajne podvádzam na notebooku.
A syn, ten v izbe číta niečo od Normana Mailera, dúfam že je to o lete na Mesiac a nie nejaký Americký sen.

napísanísané:: 28.11.2008

prečítalo:: 1085 ludí