spomienková
autor:: IKPi
rubrika:: poezia
Je to klišé, ako keď prirovnávam jeseň k farbám.
Je to vďačné obdobie.
Pesimizmus vie v človeku nabudiť pocit šťastia, hoci len sprostredkovane.
No predsa, žiadna skepsa.
Život je ako koľaj po ktorej kráčame, občas sa zvezieme vlakom.
Neverte ľudom, neverte mne , keď číhame za oblakom - Príde dážď.
***
V ružovej mikine sa nedýcha ľahko.
Sivý dym obalený rúškom tajomstva.
V zime je dych rýchlejší a je to vidieť.
Pri pohľade na tvoje oči, hoc cez okuliare,
rozplývam sa ako sneh, keď naň zasvieti slnko.
A hoc žiješ vo svojom svete, kde je pokreslený celý šlabikár tvojimi pastelkami.
Nikdy nezabudni aký si bol, a možno podobný ostaneš.
Veď ako ma môj dedo vedel naučiť dôvtipu a humoru,
úsmev je to najkrajšie a preto ho šírim ďalej.
(Snežííí..)
Je to vďačné obdobie.
Pesimizmus vie v človeku nabudiť pocit šťastia, hoci len sprostredkovane.
No predsa, žiadna skepsa.
Život je ako koľaj po ktorej kráčame, občas sa zvezieme vlakom.
Neverte ľudom, neverte mne , keď číhame za oblakom - Príde dážď.
***
V ružovej mikine sa nedýcha ľahko.
Sivý dym obalený rúškom tajomstva.
V zime je dych rýchlejší a je to vidieť.
Pri pohľade na tvoje oči, hoc cez okuliare,
rozplývam sa ako sneh, keď naň zasvieti slnko.
A hoc žiješ vo svojom svete, kde je pokreslený celý šlabikár tvojimi pastelkami.
Nikdy nezabudni aký si bol, a možno podobný ostaneš.
Veď ako ma môj dedo vedel naučiť dôvtipu a humoru,
úsmev je to najkrajšie a preto ho šírim ďalej.
(Snežííí..)
napísanísané:: 26.11.2008
prečítalo:: 1166 ludí