k6.sk - literárny server

Po tej príhode som stratil schopnosť triezvo uvažovať a tak som sa nadopoval rohypnolom, pollitrom vodky, zobral z dedovho humna povraz a šiel som do hory s úmyslom obesiť sa. Prečo? Preto, lebo Karin, tá kočka, ktorú som spoznal a po prvý raz na prázdninách u deda uvidel a do ktorej som sa zamiloval, ma poslala do.... Mňa, úspešného maturanta a nastávajúceho vysokoškoláka... Ponížený a od sebaľútosti krokodílie slzy roniaci som teda kráčal do hory. Veď ona ešte zistí, akú fatálnu chybu urobila... Takto som sám seba posmeľoval a utvrdzoval v predsavzatí. Na kraji bukovej hory som prehodil povraz cez konár a začal robiť sľučku. Videl som to v televízii, ale akosi sa mi to nedarilo. Zrazu sa mi za chrbtom ozval známy hlas.
- Ti somár jedon, mamľas.., čo si pochabie hubi pojedou..? Kieho frasa to tu robíš... Pána boha pokúšaš..? -
Bol to môj dedo. Než som sa stihol spamätať, vyťal mi dve také zauchá, že som videl hádam všetkých svätých.
-... už aj sa pakuj domou...- dodal a tak ma kopol do zadku, že som dolu svahom trielil ako keby ma žinčica poháňala.
Na dvore na mňa prišla ťažoba, nuž som "chválil dávida ako bačovo šteňa", rohypnol i vodka išli von. Keď dedo prišiel domov, všetko vycengal babke, ktorá najprv začala jajkať, ale potom sa smiala, až ju v páse prehýbalo a div že sa pol dediny nezbehlo.
- Ľaľatiho... kohútika..., tak tebe sa máli, že ťa mama, otec...aj mi tuná s dedom máme radi ..?
Kvôli ktorej si to chochmes potratil...? Najskôr bude tak, že sa ti ženidlo zapaľuje...? Nič inšô v tom nebude..- neomylne udrela klinec po hlavičke.
Nezapieral som, ale v urazenej ješitnosti som sám seba vymaľoval ako ukrivdeného. Pozorne ma počúvala a neprestávala od údivu krútiť hlavou.
- Tak rozumne, inťeligentne vizeráš..., ale sprostí si, vnúčik môj, ako bukovô poleno ..., no hádam len z toho virastieš...-
Takto mi to babka od srdca a rýdzo, v ľudovom dialekte, vytmavila.

2
Od tej doby uplynulo už pár rokov, doštudoval som, ba otvoril som si aj súkromnú psychiatrickú prax v snahe pomáhať takým trúbirohom, ktorí by si svoje komplexy a prejavy dunivej puberty chceli liečiť podobne ako vtedy ja. A Karin ? Je v tejto mojej cvokárni sestričkou.. Ej, babka, nie som ja až taký sprostý, ako to bukovô poleno... ibaže...
Nahovoriť Karin, aby u mňa prijala miesto sestričky, nebol problém. Ten nastal, keď som sa osmelil a navrhol jej, aby sa za mňa vydala. Ako vtedy, pred rokmi, aj teraz ma poslala do... A ako vtedy, aj teraz ma to vzalo. Zhodou náhod sa stalo, že ma prišla navštíviť babka. Vrazila bez zaklopania do ordinácie, do chladničky vopchala kačicu a fľašu slivovice, vraj aby sa vychladila, taká je vraj najlepšia, a potom ma začala spovedať. Keď bola polovica fľaše prázdna, babka mala vo všetkom jasno.
- Joj.. vnúčik môj.. ešte stále si sprostí ako to bukovô poleno. Úfala som sa, že keď vištuduješ, prídeš k chochmesu.. Ale ti..?! -
Darmo som ja babke kontroval, neuznala ani jedno moje zdôvodnenie.
- Vnúčik môj.. a ti si mislíš, že žena chce počúvať takieto učenie somarini..? Trt..! Potrebuje chlapa, ktorí ju riadne viondie, až jej oči vitlačí a vlasi sa zježia.. zamestná ju detvákmi a nie takímitotu sprostosťami.. -
A keď sa mi ešte priznala, zrejme pod vplyvom dobrej slivovičky, ako to prebehlo medzi ňou a dedom, uznal som, že na tom niečo bude. A tak beh udalostí dostal rýchly spád. Sotva babka za sebou zatvorila dvere, pustil som sa realizácie podľa babkou načrtnutého scenára. Zavolal som Karin do ordinácie, zamkol dvere, gate išli dole a sukňa zas hore.. všetko sa dialo tvrdo a nekompromisne. A Karin ani necekla. Počas ďalších dní som sa presvedčil o tom, že to bola tá správna stratégia. No a teraz sa veci majú tak, že ma Karin uháňa, že kedy sa vezmeme, lebo sa jej už začína rysovať bruško.. Ako sa to vraví ? Múdremu stačí napovedať... Ale kdesi v podvedomí mi však hlodá červ pochybnosti, či takto dostať chlapa nie je práve stratégia vlastná všetkým ženám..