k6.sk - literárny server

Milujem..

Tvoja krása, zlaté
šípy do srdca dlhšiu dobu
vnára mi...
... a táto báseň tečie
z neho krvavými
ranami:

Ak žije boh,
ak existuje,
ak vládne niekde nad nami,
ak obýva vzdušný zámok,
ak teraz kráča jeho sálami,
potom vie, že moje srdce,
bude biť len pre teba,
že začne spievať, keď ta zbadám,
že nič viac mu netreba.
Potom číta moje básne
a v básniach moje spovede,
prví vie, keď život zhasne,
keď ďalej cesta nevedie...
Potom vie, že písať chcem,
o chvíľach s tebou,
ktoré milujem...

Milujem,
keď tvoj úsmev zahanbí aj slnko,
čo schová sa za mraky,
z ktorých začnú na nás pršať
v kvapkách malé zázraky.
Keď plamienky v tvojich očiach
lákajú k nám svetlušky,
čo vyšijú nám svetlom tiene,
keď noc zahalí nás do rúšky.


Milujem,
keď mesiac kvôli tvojim vlasom,
zmení sa na zatmenie,
vtedy hviezdy píšu o nás básne
na žlté listy jesene,
ktoré zhadzujú nám na kolená,
už skoro spiace jasene...

Milujem,
keď rýchlo kráčaš,
keď pomaly utekáš,
milujem, keď nevieš začať,
keď z konca si napätá.

Milujem ťa,
aj keď plačeš,
keď slzy skropia suchú zem,
je mi smutno,
bolí ma to,
no aspoň viem, že milujem...