k6.sk - literárny server

nekričím
nedúfam
nebozkávam ruky ani nohy
a neprichádzam s bielou vlajkou
na tyči
niet komu sa vzdať
snáď škraboške bez mena
nie som zmierená
lebo nemám s čím

na začiatku bola veta
a na konci nie je iná
a to medzi tým
iba závan éteru
a moja malá premena

a drobné klamstvo o pocite
nahádzané do vína
z umelého ovocia

ja zaň nosím zodpovednosť
moja vina
moja fantázia
moja emócia

konečne mám úsmev na perách
nie preto že znova padám do spánku
ale preto že sa zobúdzam
a nečakám na nespoznaných

takže teraz nekričím
do čísich dier za viečkami
z ktorých vychádza len ozvena

už si nevpichujem Rohypnol
do duše a do tela

dávno som ťa pustila
len si si to nevšimol