k6.sk - literárny server

Hodinky na nočnom stolíku,
len dopol stiahnutá roleta
a ty v mojom lone.
Ty a malá nočná hudba pod kožou.
Mám v dlaniach pomaranče,
rád starám sa o ne.
Aj o ruže, aj jazmíny, aj o teba.
Nikdy som nebol veľmi dobrý spoločník.
A ako sama iste vidíš,
aj teraz som tichý.
Veľakrát dostúpim neisto na chodník.
Veľakrát nevoniam, ako ty,
parfuemom z Vichy.
Viem, láskavo mi odpustíš.
Sme ľahkí ako Marseillské nebo,
naivní ako nebo v Podgore.
Nebo je predsa všade navôkol -
pod Tebou, na mne a aj tam hore.
Musíš si len privrieť oči
sedmikráska sveta popolníc.