k6.sk - literárny server

Súdený slepými,
Súdený hluchými.
Súdený za skutky,
v ktorých som nevinný...
Väznený v samote,
mučený k priznaniam,
k duševnej slepote,
kacírskym vyznaniam.

Krajinu kropí dážď,
počasie vystrája,
kráčame na hradby,
kat, kardinál a ja.
Vlečú ma po schodoch,
ťažia ma reťaze,
ticho sa modlím,
nič viac už nevládzem.

Viažu ma ku kolu,
kňaz odrečnil si svoje.
Z knihy číta prázdneslová.
Otázka, či nezmením vôlu
a názory moje,
mi pripadala strohá.
Pošepol som kňazovi späť,
že smrti sa bojím,
no klamstvo hájiť nebudem
a za svojim si stojím...

Pozdvihli fakľe
a zbĺkla hranica.
Krajina plače
dážď padá na líca.

Horí krík,
horí pravdy kvet.
Horí mu lupeň
a v ňom celý svet.
Horí mi telo,
horí pravdy strom.
Horí drevo
a ja som zhorel v ňom...

...avšak sladká Nemesiss
sama do rúk vložila mi zbrane,
strieborné dýky, zlatom vybíjané
a tíško šepla mi:
„Čo sa má stať, to sa stane...
...tvojimi rukami padnú za ne,
za tie ich činy neslíchané.
Kým sa zem točiť neprestane,
ich duše budú preklínané.

Teraz blúď svetom,
v rukách so zbranami,
rozsievaj právo,
tam medzi šelmami!
Tam, kde ľudia vraždia sa,
Za posledný kus zlata.
Kde chamtivosť a zloba,
ľudské mysle máta.
Tam každému daj zjesť,
koľko si napečie.
Urči mu hodinu,
Keď pohár pretečie...“

Som v srdci tma,
aj väčná láska.
Som všetkých žien
posledná vráska.
Som zrady pomsta,
aj vojny lesť.
Som skok z mosta,
no hájim česť.
Som slepý,
no vidím hriechy.
Trestám smťou,
bez útechy...
Kráčam svetom
v čiernej zbroji.
Kto je vrah, nech sa ma bojí!

Som tieňov tieň
a stále sám.
Sám sťa sen
a kráčam k Vám.
Už som blýzko...- cítiš chlad.
Bolí ťa hruď, máš závrat.
Prišiel čas Vám zrátať cenu...
...-smrť za hriechy na výmenu.
Prišiel čas na rozsudok,
čo všetky skutky zúročí,
no skôr, než padneš mŕtvy k zemi,
chcem pozrieť sa ti do očí...