k6.sk - literárny server

Vidinu vidíš celkom jasne,
nerozmýšľaš a hneď jej uveríš...

- prechádzaš cez tisíce mostov, ktoré Ti horia v chrbte.

Prerazíš hlavou oblohu a strhneš z nej všetky hviezdy chvatom dravca.

V diaľke postrehneš červeň škridly striech.
Svitne Ti: "Asi domov...",
ale nechceš ta ísť.
Veď načo.
Kľúče si stratil do zabudnutia a isto nik neudržuje oheň,
iba ak tí na Olympe...

Do očí udiera nápis na kríži Spasiteľa, hneď vedľa reklamy na pánsku ochranu na obrovskom bilboarde.

Smog bubnuje Ti na mozog a neuróny už nevládzu chytať sadze.

Odpovedz nemému na otázku koľko je hodín
a slepému zas ukáž východ mesiaca
a sám unikni do tmy.
Rozlevaj ju ako atramentovú machuľu...
...a potom popros démonov o odpustenie.

Odíď na okraj civilizácie, aj keď Tvoje kroky tam odišli už včera...

Monotónnosť života rapuje svoj rytmus...
...ako vždy.