. : : prázdne dni plného mesiaca : : .
autor:: noah samuel moško
rubrika:: poviedky
I.
Štefan bol miestny rybár. Štefan bol chudobný, no mal pánske meno. Nezaujímalo ho bohatstvo. Jeho život stál na dvoch pilieroch. Jedným bola jeho žena a o druhom Vám poviem neskôr. Štefan bol vo všeobecnosti obľúbený. Vyzeral priemerne a pôsobil hlúpo. Štefan bol tajnostkár. Nemal rád ľudí, ktorí nedokázali alebo nechceli tolerovať jednoduchosť iných. Štefan sa nikdy nehádal.
Do krčmy chodieval len každú tretiu nedeľu, - po omši. Raz do mesiaca chodil prezradiť tých istých jedenásť hriechov pánovi farárkovi. Jedným z nich bolo to, že má rád pivo doliate malinovkou. Chlapi sa mu smiali. Vraj je baba. Mnohí si z neho uťahovali, vraj mu jeho stará už dlho nevyliala božstvo na oltár. Štefan nebol bežný veriaci. Neveril v biblického Boha. Veril v nekonečno, ktoré nie je ničím definované a ohraničené a zároveň vedel a cítil, že „to niečo“ je dosiahnuteľné človekom, dokonca aj ním samotným. Štefan bol povestný flegmatik. Nikdy sa nepriečil. Nikdy nemusel ustúpiť. Nikdy sa nepobil. Dokonca ani keď Peter Filáček na základnej škole vykrikoval na školskom dvore, že jeho sestra kradne na školskej záhrade jablká. Štefan sa viac menej stotožňoval s názorom okolia, pretože bol predsa vyhlásený salámista. A koniec koncov Filáček mal pravdu. Viac krát kradli jablká spolu. Dokonca i hrušky u starého Kukučku, gaštany na miestnom futbalovom ihrisku, či moruše u ujca na pažiti. Ľudia ho mali radi. Považovali ho za čiernu ovcu dediny. Nemrzelo ho to. Nelichotilo mu to. Bolo mu to celkom jedno.
Štefan mal šťastné detstvo. Mnohí už o tom písali a mnohí aj sklamali, opakovali sa, nudili.
Vyrastal som s Štefanom. Boli sme tí nenávidení kopaničiari, ktorí na desiatu nosili chlieb s nátierkovým maslom, chlieb s vajíčkami, chlieb s domácou paštétou alebo občas chlieb s nátierkovým maslom a plátkom šunkovej salámy. Do dediny, kde bola škola sme dochádzali autobusom. Nástupu do autobusu však každé ráno predchádzala pešia cesta cez hory a lúky. Niekedy nás zviezol ujo Gorčík na traktore a tak sme získanú pol hodinu zdravili vodičov kamiónov a žobráckymi gestami sme pýtali plechovice zo zahraničných nápojov, ktoré nám občas vyhodili za jazdy z okna. Topánky sme mali vždy od blata a deti sa nám smiali, že nemáme oblečenie ako oni. Dokonca ani vlasy sme nemali rovnaké. Bolo nám to ukradnuté. Boli sme šťastní.
Štefan bol ako môj starší brat. Býval v treťom dome od vŕšku, ja som býval na kopci. Mali sme krásne detstvo. Moje meno je Dušan a so Štefanom sme boli najlepší priatelia, ba ešte niečo viac, skoro ako pokrvní bratia. Mali sme spoločné túžby, spoločné pády, spoločné cesty. A často i skratky sme mali podobné. Štefan je dobrý človek. Keď sa pripije z piva s malinovkou, vždy rád rozpráva o o pilieroch svojho života. Vždy však zaspí na stole, keď dokončí monológ o pilieri prvom.
.to be continued :)
Štefan bol miestny rybár. Štefan bol chudobný, no mal pánske meno. Nezaujímalo ho bohatstvo. Jeho život stál na dvoch pilieroch. Jedným bola jeho žena a o druhom Vám poviem neskôr. Štefan bol vo všeobecnosti obľúbený. Vyzeral priemerne a pôsobil hlúpo. Štefan bol tajnostkár. Nemal rád ľudí, ktorí nedokázali alebo nechceli tolerovať jednoduchosť iných. Štefan sa nikdy nehádal.
Do krčmy chodieval len každú tretiu nedeľu, - po omši. Raz do mesiaca chodil prezradiť tých istých jedenásť hriechov pánovi farárkovi. Jedným z nich bolo to, že má rád pivo doliate malinovkou. Chlapi sa mu smiali. Vraj je baba. Mnohí si z neho uťahovali, vraj mu jeho stará už dlho nevyliala božstvo na oltár. Štefan nebol bežný veriaci. Neveril v biblického Boha. Veril v nekonečno, ktoré nie je ničím definované a ohraničené a zároveň vedel a cítil, že „to niečo“ je dosiahnuteľné človekom, dokonca aj ním samotným. Štefan bol povestný flegmatik. Nikdy sa nepriečil. Nikdy nemusel ustúpiť. Nikdy sa nepobil. Dokonca ani keď Peter Filáček na základnej škole vykrikoval na školskom dvore, že jeho sestra kradne na školskej záhrade jablká. Štefan sa viac menej stotožňoval s názorom okolia, pretože bol predsa vyhlásený salámista. A koniec koncov Filáček mal pravdu. Viac krát kradli jablká spolu. Dokonca i hrušky u starého Kukučku, gaštany na miestnom futbalovom ihrisku, či moruše u ujca na pažiti. Ľudia ho mali radi. Považovali ho za čiernu ovcu dediny. Nemrzelo ho to. Nelichotilo mu to. Bolo mu to celkom jedno.
Štefan mal šťastné detstvo. Mnohí už o tom písali a mnohí aj sklamali, opakovali sa, nudili.
Vyrastal som s Štefanom. Boli sme tí nenávidení kopaničiari, ktorí na desiatu nosili chlieb s nátierkovým maslom, chlieb s vajíčkami, chlieb s domácou paštétou alebo občas chlieb s nátierkovým maslom a plátkom šunkovej salámy. Do dediny, kde bola škola sme dochádzali autobusom. Nástupu do autobusu však každé ráno predchádzala pešia cesta cez hory a lúky. Niekedy nás zviezol ujo Gorčík na traktore a tak sme získanú pol hodinu zdravili vodičov kamiónov a žobráckymi gestami sme pýtali plechovice zo zahraničných nápojov, ktoré nám občas vyhodili za jazdy z okna. Topánky sme mali vždy od blata a deti sa nám smiali, že nemáme oblečenie ako oni. Dokonca ani vlasy sme nemali rovnaké. Bolo nám to ukradnuté. Boli sme šťastní.
Štefan bol ako môj starší brat. Býval v treťom dome od vŕšku, ja som býval na kopci. Mali sme krásne detstvo. Moje meno je Dušan a so Štefanom sme boli najlepší priatelia, ba ešte niečo viac, skoro ako pokrvní bratia. Mali sme spoločné túžby, spoločné pády, spoločné cesty. A často i skratky sme mali podobné. Štefan je dobrý človek. Keď sa pripije z piva s malinovkou, vždy rád rozpráva o o pilieroch svojho života. Vždy však zaspí na stole, keď dokončí monológ o pilieri prvom.
.to be continued :)
napísanísané:: 9.10.2008
prečítalo:: 1335 ludí