k6.sk - literárny server

Milý Ignác,

Po prázdnych večeroch strávených s perom v ruke, či už pravej alebo ľavej, som sa rozhodol, že ta kontaktujem, že ti napíšem.
Už by si mal dospieť. Možno sa budeš cítiť ako Sofia, ale ľaváci mi boli vždy sympatickejší, ten ich úsmev a roztrasená ruka, hlavné ten úsmev. Ale o inom som chcel hovoriť, zobuď sa a prestaň žiť vo svete náhodností a pravdepodobností, nie všetko pekné sa dá vypočítať. Myšlienky zabíjaš ešte pred ich zrodením, lebo si dokonale presvedčený o svojej pravde. Uvažoval si už niekedy nad tým, že sa mýliš? Jasné, že nie, ty máš vždy pravdu. Ale ako mi vysvetlíš, že lampa hádže svetlo iba na jednu stranu? Nie je to päťdesiat na päťdesiat, ako si mi to minule vysvetľoval, ale to si už určite nepamätáš. Pozri sa z mosta na dno rieky a snáď uvidíš.

Tvoj ms