k6.sk - literárny server

Otvorené okno do dvora.
Pár metrov od okien druhých.
Životov, jazykov, prádla a myšlienok starej a staršej panej, pána za mliečnym sklom, pofidérnym striptérom...
Už tisícikrát zvoniaci telefón, ktorý niekto nedvíha,
robí niečo iné, na inom mieste,
píše o ňom niekto druhý...
Keď sa spláchne, viem o tom.
Aj keď pani odvedľa trápi suchý kašeľ alebo niekto neurčitý počúva rádio.
Viem, kto čo perie, a že telefón zasa zvoní. Tohto slúchadla sa niekto ujal.
Počujem aj šuchot Sandriných krokov a šuchot sáčku, z ktorého vyberá jedlo.
Počujem niekoho cikanie na vedľajšom záchode.
Počujem...
Môžem byť vďačná za to, že počujem.
SOM VĎAČNÁ.