Pacienti

autor:: mia

rubrika:: poezia

Neviem, či má význam
metaforicky čítať udalosti
suchých dní
a nechávať sa klamať.

Realita tvrdí:
Zabudni,
ja som iná.
Tvoja vina,
že zakaždým ťa môžem sklamať
a aj keď ťa to na smrť zlostí,
nastavíš mi druhé líce.
Ľudia sa narodia,
potom sa narobia
a ostanú z nich v koži kosti
pacientov do nemocnice.

Vízia šťastia -
snáď pre život zámienka
a do života rada.

Len realita žiada:
Strážte plameň,
čo vám dávam do vienka
v kódovanom balíku.
A na konci,
už vo mňa veriacim,
ostáva na jazyku
vo vyprahnutých ústach
nerozvitá pustá veta –
Amen.

Ani lekár už nemá právo veta.

Ja neviem, či toto zvládnem.
Obzvlášť,
keď sama som pacientom tohto sveta.

napísanísané:: 13.9.2008

prečítalo:: 1271 ludí