k6.sk - literárny server

Robím si na krk modjo
a nad sviečkou pálim
snop suchých levandúľ

nemyslím že
budem rovnaký
ak vyjde slnko
nad kupoly kostolov

privolávam búrku
ale bojím sa víchrice
možno sa do rána
tak ako stromy so slabými koreňmi
vyvrátim a nahnem nad hladinu jazera

pribudlo vtáctva
medzi domami
a namiesto bieleho prádla
sa na šnúrach
presúšajú vrany

radím sa so samým sebou
a svoje myšlienky
za dávnych duchov vydávam
nikto na svete netuší
čo sa deje s očami
pod zatvorenými viečkami
keď tichými slovami
zaklínam svoje
slabosti

robím si náramok na ochranu
pred udalosťami
a usilujem sa
nebáť sa čudných tieňov na stene
z kávy sa parí
nebo nad domami
namiesto titanov
držia len žeriavy

proti zlu sa obrním
oddám sa dúfaniu
odháňam muchy
od hŕstky drahých kameňov
ešte mi treba preliať vlastnú krv
a potom môžem isť
pokojne spať