k6.sk - literárny server

Na vonok je tak ovdvážna,
chodí si do večierky kupovať lízatká.
Na city, na pôžitky naráža,
má guľatú tváričku, zvodný úsmev, je tak sladká.
Majsterka teórie, dotyk ešte nepozná,
krivky jej sú márnivé, ťažko sa pri nej ovládam.
Chutí ako sladký koláč, či ako slaný parmezán?
To ešte nikto nevie, no kto by nechcel?
Potláčať túžbu, priam chtíč zbesilý,
to pravidlo písané ma zaráža.
Brániť ľudom odhryznúť si kus z cudzieho koláča.
Prečo nie? Sám seba často pýtam sa,
veď ak nie ja, tak niekto iný
do trávy ju zvalí a zašpiní kusmi hliny.
Tak prečo nie? Opäť pýtam sa,
veď keď je kvet krásny treba ho odtrhnúť
a krásou jeho kochať sa
kým sa dá. Pretože zvädne za chvíľu
a je po vôni, po dojme, po potešení, po dotyku...