k6.sk - literárny server

V tieni platanu
veril som že objímeme svetlo
a poháňaní pritlmeným dychom
vyzbierame roztrúsené
omrvinky mliečnej dráhy
vznášajúce sa nad našimi hlavami.

S mysľou bezsennou
vyrástla si na prízrak -
stelesnenie vône a rytmu.
Symfónia.
Vytrvalo si reflektovala moje vnútro
nežne vnímajúc jeho najjemnejšie detaily
a obrysy mojich nálad.

Harmónia.
Súlad.
Rovnováha.
Kľud.

Bolo to dávno
a už len slaná slza pripomína
kameň čo zmliaždil naše váhy.
Sivá sa stala farbou dúh a
kontakt plný prázdnych fráz.

Črepinami spomienok
si rozrežem dlane,
a znovu a znovu
na oltári tvojho hrobu
búcham si hlavu do mramoru.

Roztvorená náruč - prázdna.
Dýchame dojatie
keď lásku bez záruky
šviháme bičom,
no krv sa nerinie.

Nepríjmeš kyticu
v hodine agónie.
Celé naše mesto,
život, bytie,
hnije.