-

autor:: neab

rubrika:: poezia

Daj mi nejaký popud
najlepšie poriadnu akciu
zloby sa nezľaknem
je moje druhé ja

Neskúšaj sa so mnou hrať
viem totiž šíriť choroby
keď sa v noci nechceš zobudiť
na streľbu v tvojej záhrade
radšej ma ihneď pobozkaj

Na perách sladká chuť
vo vzduchu vonia smrť
vysoké zábradlia sú mojou kladinou
tam ťa chcem vidieť
neveste podobnú
za tebou na pozadí
tak ako horizont
len a len čiernu noc

Pohroz mi jazykom
ako rozzúrený klzký had
nech na oblohe svietia
len tvoje sklené oči

Dobre ma popchni
ako mladého koňa
do cvalu cez pole
cez vodu
keď zatneš do mäsa
ostrohy
tuším sa z toho
urobím

Syč ako líška
čerstvo chytená
no radšej mi venuj bozk
keď nechceš nájsť hlavy rodičov
v záhradke pred domom

Cítiš to
som ako starodávna
váza z ďalekého východu
forma bohato zdobená
namiesto obsahu len škaredé spomienky
v žilách jedovaté byliny
v génoch dve svetlé oči
v rodine neúcta k ženským názorom
stáročia vrahov a smutných osudov

Príď s dobrou akciou
mám chuť sa oddať zlu
môže ísť o výtržnosti
či krik v tmavej ulici
pekne si schovaj jabĺčka
zabal ich do cesta
a odnes za môj dosah preč
o čom ti budem rozprávať
rodičom doma nepovieš

napísanísané:: 24.7.2008

prečítalo:: 1160 ludí