k6.sk - literárny server

Tamto leží zem ktorej patríme
tam nie sme viac ako zrnko piesku v povetrí
poteším sa hroznom
ako kusom mäsa
nemusí hovoriť francúzsky


Odtiaľ sme prišli
nech už nás kroky viedli ktorýmkoľvek smerom
dosiahneš moje vrcholy
a zaplníš moje doliny
možno nie prvý raz
zrejme však posledný

Tam niekde
keď zdvihneš oči k obzoru
za horami
za snehom na ich vrcholoch
tam niekde v prachu a piesku ukrytý
spí pôvod našej kultúry
Rozkoš si kúpiš za drobné
pochopenie sa takisto dá ľahko vyčísliť
Prešpikovaní vedením
plní závisti
takí sme ako Bertrand hovorí
o koreňoch reči nič nevieme
a ani zrnko o jej nádherných rozmeroch

Predstav si krajinu bez vody
bez lístia na zemi
bez korún stromov čo
dávajú výšku oblohe
Koľko porozumenia má pre tvoje oči
a aké cudzie jej musia byť tvoje úmysly

Stačí prejsť zopár kilometrov
prekročiť jeden z priesmykov
vyber si ktorý
a pôjdeme práve ním
Len čo sa zotmie môžeš si privlastniť každého
sami sú na tvoje telo zvedaví
tak málo ako tvoja krv
pre nich aj tvoja myseľ znamená
Tam leží to čo sme
v obrovských číslach keď meriame rozmery
v tichu a zime keď padne na púšť noc

Nepáčia sa mi tvoje pohnútky
povedala Pol
sklopil som oči a tí čo nás priviedli stavali
v tichu a pokore hlavný prístrešok
Tak je to
pozri sa
O tom
kto si vravia tvoje ruky
potešiť sa dúškom vody
ako telom chlapca či dievčaťa
zabudnúť na to zajtra zavolať
zabudnúť na to že treba ráno vsávať z postele
a keď je horúco
mať v hlave jednu vec
tak ako chrobák sa pred slnkom v chládku a tieni ukrývať