O mne, mami

autor::

rubrika:: poezia

Položená akoby ľudia patrili na poličku
Lebo si povedala, že tam patrím

Sedím

Povedala si, že tam patriť musím
A že to vlastne chcem

sedím

Povedala si, že sa zbláznim
(pri mojej povahe)
Celé mi to príde také divné
Ako to môžeš vedieť?
Čože si boh?
Stvorila si môj svet

Prežívala orgazmy aby si mi povedala
Že sa zblázním

Zajtra vstanem skoro ráno a vyupratujem celý byt
Nebudem myslieť ako doteraz

Zajtra vstanem ešte pred svitaním a nedám si raňajky
Schudnem (na 50kg) a zákusky ostanú bratovi

Už sa nebudem spolčovať s tými ľuďmi
A poviem ti, že ťa ľúbim bez toho, aby som niečo chcela

Mám nápad

Ty mi to povieš tiež

Ostanem v tej polohe ako si kázala
Sľubujem, že nepomyslím na chlapcov
A tiež tie hriechy s nimi
Môžeš si overiť, že som čistá
Prestala som s tým na tvoje narodeniny
Minulý rok
(myslím školský)
Kvôli tebe
Lebo som mala sklopený zrak
Oči červené
A ani ti nezablahoželala
Plietol sa mi jazyk
A myslela som, že v tú noc zomriem

Nezomrela som

Prosím objím ma
Aspoň raz
Naozaj si nemyslím že som hviezda
Prosím objím ma
Potrebujem to
Sakra veď ja potrebujem teba

A tiež umyjem dlážku

Niečo na tom bude
Vyčítaš mi, že myslím len na teba

V oblakoch je veľa sily a ja sa ju bojím hľadať
V umení je veľa šťastia a ja sa ho bojím hľadať
Lebo takí ľudia sú šialení

Klamem

Koniec koncov nič iné ani neviem

Objím ma aj keď sa ti to hnusí

Máš krásne ruky
Chcela by som ich držať
Aby si sa mi mohla hrať s prstami
Ako keď sme ešte bývali všetci spolu

Na vine je čas

Som jediná, čo nechce napredovať?
Koniec koncov ani neviem ako na to

Iba sedím

Položená akoby to bolo prirodzené
(ako logaritmus naturalis)

Nepijem vodku,
Mám rada slnečnice, acidofilné mlieko a gaya

A ostanem taká
Podľa mňa si zvykneš

Už nesedím

Príde mi to celé akési čudné

napísanísané:: 4.7.2008

prečítalo:: 844 ludí