k6.sk - literárny server

V pravej ruke držal kvalitne nabrúsený nôž. V ľavej ruke upotené proso. Celý sa chvel. Slnko mu uprene pálilo do očí. Tvár sa mu leskla. Ľavú ruku tuhšie zovrel. Cítil, že obsah dlane sa mu lepí na kožu. Ruku vystrel pred seba. Pár zrniečok ostalo nalepených na dlani, zvyšok sa vysypal na zem. Kohút s farebným perím sa ponáhľal vyzobať upotené proso. Meravo stál. Aj rukoväť noža už bola mokrá od telesného znoja. „Pomodli sa.“ tíško zasyčal. Začal hľadať v ľavom vrecku ruženec. Zvyšné zrnká prosa a ošúchaný ruženec sa zaplietli do nitiek rozpáraného vrecka. Prevrátil vrecko vnútornou stranou von a vysypal obsah. Ruženec dopadol priamo pred kohúta. Zviera začalo zvedavo ďobať do tajomstiev starých pátričiek. „Už si sa pomodlil.“ O chvíľu ležal kohút zarezaný. Nôž je krvavý, ostrá čepeľ popretínala tepny. Zem pomaly vsakovala kohútiu krv. Opatrne vnoril obe ruky do hliny. Miesil čiernu zem s teplou červenou krvou. Zatajil dych, aby necítil sladkastý pach tekutiny. Mlčky miesil, postupne sa hlina premieňala na blato.