extrakty z komnaty

autor:: nics

rubrika:: psycho

V izbe.
Júlia si maže maslo na lýtka, steká jej to po stehnách až k pätám..narieka a sťažuje si...že má chorú čuripindu.
Vstupuje jean, pomaly nedýcha a povedať chce málo. Sinavý v tvári, špúli pery v šialenom kŕči a ruky sú zasvinené čiernym mazom. Trie si to do nohavíc, do všetkých záhybov a dier...obchytáva letmo falus.
Nepovedia si nič. úsmev júliin... má zvádzať, ale úškrn presvitá. Iba pozdrav zo seba vydula.
Tak sa obaja utierajú, vytiarujú a stierajú tie špiny zo seba. Zanedlho pohyb ustane. Pozrú naraz von oknom z tej kutice a tam stojí strom. Bože, na strome? Ale kmeň je strašne silný, a strašne hladký, a prvý konár strašne vysoko.
A júlia sa zdráha. koľko stromov, toľko pokušení...samý hriech. Každý konárik by si postrkala do čierneho kvetináča, do krvavej, slizkej škárky.
A jean? Ten by sa postaral o ich zlatý klas...
ustlali si pri piecke a ticho spia.



napísanísané:: 27.5.2008

prečítalo:: 1007 ludí