večer komédie

autor:: David

rubrika:: psycho

Žijem podradnú jednoaktovku
zavesenú v prievane
tesne pred víkendom
a uspávam stromy
nedokonalou piesòou
špinavého stroskotanca.

Nemám noty, scenár,
a ani len pozvánku
na tento veľkolepý večer
Beckettovej absurdnej komédie.
Kliesnim si cestu davom
a končekmi prstov hladím
zatupené pichliače
dávno zosušeného kaktusu.

Márne. Žiadna odpoveď.
No response.
Volaná stanica je dočasne nedostupná.
Zavolajte neskôr prosím.
Nevycedí ani len kúsok vlahy,
kúsok sviežosti do môjho
nemého rozjímania o živote.

---

Pohľad na krásu.
Oči pre potešenie očí,
telo pre potešenie tela.
Jednoduchá skladačka
v ktorej všetko do seba
krásne zapadá,
len my sme priveľmi komplikovaní
na to, aby sme pochopili. Klik.

Detská skladačka
fungujúca na princípe
magnetizmu každodennej existencie-
neuhasiteľná túžba po živote.
Priľnime k nemu, vnímajme ho
všetkými záhybmi kože,
všetkými chĺpkami
svojich nedokonalých tiel,
veď čo je to vlastne dokonalosť?

Láska bez citu?
Fyzická odovzdanosť
pre pocit z momentu
a pre spásu duše?
Všetci to zistíme
pri dotyku chladných
prstov vesmíru,
v momente keď
nás rigor mortis
zbaví tých najprirodzenejších inštiktov
a zrútime sa do bahna bezsenného spánku.

Život bez emócie.
Ženy v čiernom
a čierno v mužoch.
Čím sme boli?
Len prežívajúcimi hadmi
plaziaci sa po zvírenom
prachu ležiacom na dne
našich vlastných existencií...

napísanísané:: 7.10.2004

prečítalo:: 1124 ludí