smejem sa keď ťa počujem hovoriť..

autor:: jaz

rubrika:: rozpravky

všetko sa zdalo akosi nejasné
v priestore mladý muž
čakajúc na veľkú lásku
a námestie plné drobných častíc

vo vzduchu

akrobatka chodiaca po visutej hrazde
až kým jej nenarastú vlasy
po pás až
kým sa neutopí na dne
Švajčiarskeho jazera


večer kráčame po známej ulici
nad mestom
ty sa stále bojíš mačiek
ktorým svietia do tmy oči
tak
ako pred rokmi

v renesančnom príbehu

matka farbí akrobatke kožu na bielo
pritom vraví niečo o novom svete
za najbližším výhľadom

všetko sa zdá
nejasné
v drobných časticiach
vzduchu

napísanísané:: 3.5.2008

prečítalo:: 1352 ludí