ked diamant neodráža svetlo

autor:: patagonia

rubrika:: poezia

pozbieral si mušle
a v bizardnom tvare si ich poukladal okolo mojich nôh
všetci okolo sa usmievali priblblo otvorený zips
náhodný típek si neodpustil
ty kokso na čom frčíš
a šiel si hlasno uľaviť pohoršené manželky a dalsia poučná
ty prasa to vidíš ukazovák dohora
fuckt
romantika jak zabitá sviňa
som zasypaná zaživa a vraj had je studený
povery máš čas bejby
bokmi si rozhojdal more
si dám ladový čaj a ´šmirgeľ papier v hrdle
rozmýšľam
ty nepochopíš
keby si sa topil
ja neviem či by som skočila
a všetky lode presne vedia že prístav je oproti mne
som vyvraždila všetky priamky
na doživotie klukatá
prechádzam zelenou milou chutí morom
a tebou
v bizardnom tvare zbieraš mušle
skladáš ma na piesok
moknem na tvojich perách
potápam sa
a hladám odhodený diamant

v marianskej neodráža svetlo
je ako ja

napísanísané:: 12.4.2008

prečítalo:: 1226 ludí