k6.sk - literárny server

Oáza, sme tu,
počuješ ty to ticho?
Stojíš, ja som v ľahu,
do dierky pupku mi padá
jedna kvapka potu
a ďalšie sa trblietajú
pod náporom slnečných lúčov.

V oáze mi chodidlá chladí
morská voda, slaná na jazyku
a ty rozbíjaš kokosový orech.
Piješ, pomaly slepneš,
nevidíš cez slnečné žiarenie.
Oči sa žmúria celý deň,
v ňom sa podkýňaš, padáš
do piesku bieleho, ale neladíš
si už tmavá škvrna, špina v bielom.
Otočíš sa, a pozoruješ
ako si sadám obkročné na teba.
K tebe sa ja nahýňam,
prsia moje k tvári tvojej,
to čo počuť chcem ti vravia.
No ty mi nešepkáš, milujem ťa,
ale prsty ti na nich hrajú,
pomaly, isto, v momentoch rýchlo,
len a len Beethovenovu Elišku,
predstav si to:
ty, ja a Eliška v oáze.