k6.sk - literárny server

,,Neznášam to!”, skríkla som si sama pre seba. Chodba ponorená v tme mi v ozvene vrátila môj zmutovaný hlas. Neznášam to, počula som spätne svoje slová. Mohla by ich zaniesť až do domovníkoveho bytu, pomyslela som si, môžno že by dal do poriadku svetlá na chodbách. Bolo by načase! Zase je všade tma, ktorá vo mne vyvoláva strach. – Mala som si dať viacej pohárikov tequily a ničoho by som sa nebála. Len to by som sa v tejto tme už vôbec netrafila kľúčom do zámky na vchodových dverách od bytu.- Minimálne po piatich minútach námahy sa mi podarilo odomknúť. Vošla som do bytu. Bleskovo som nahmatala vypínač, pretože som túžila po umelom svetle, ale nič. ,,Nie, nie!”, zúfalstvo zo mňa hovorilo samé. ,,Zase tá prekliata tma!” Zapla som si aspoň svetielko na mobilnom telefóne a našla som medzi Marekovími vecami zopár sviečok.
- Ako dobre, že po návrate späť do Bratislavy sa zastavil najprv u mňa. Aspoň mám teraz jeho sviečky.-
Stiahla som z gauča vankúšiky a oprela ich oň. Sadla som si, zo sviečok som okolo seba urobila taký polkruh. – Teraz mi už nikto nemôže ublížiť. Musel by najprv prekonať ohnivú hradbu. – Cítila som sa ako malé dieťa. Stratené a tak strašne moc osamelé. Pravda je však taká, že už dieťaťom nie som. Aspoň podľa ostatných. ,,Si už dospelá!” Doteraz si pamätám na tie slová, ktoré mi všetci vraveli na oslave osemnástky. Nebolo to tak dávno, ale zdá sa mi, že už veľa vody odvtedy pretieklo. Bolo mi z tých slov vtedy celkom zle. ,,Dospelá, dospelá.” Občas ale mávam pocit, že som také veľké dieťa, pretože sa bojím. A rozmýšľam, kladiem množstvo otázok. Hľadám u všetkých odpovede, ktoré mi väčšinou nič neujasnia, pretože veľa logických vecí sa robí nelogicky. Škoda je len, že nemám tu vlastnosť, položiť otázku, vypočuť si odpoveď a netrápiť sa nad ňou. Ako to robí veľa detí. Pretože trápiť sa nad vecami s ktorým jedinec nič neurobí je zbytočné. To je ako zaviazať si na krk slučku a mierne ňou ťahať.

Podľa mňa každý má v sebe kus dieťaťa, ktorý v sebe nosí po celý čas, kým dýcha. A to či mu ostane po smrti, to neviem. Môžno že si ten kúsok dieťaťa pôjde zalietať s dušou človeka do neba alebo si zaplávať v pekelnom kotli. Alebo sa inkarnuje do nejakého hmyzu, plaza or whatever. Či dodýcha spoločne so zvyškom tela, a už bude len naveky spať hlbokým spánkom batoľaťa.
Však každý to raz zistí sám, ak neobjaví nápoj mladosti. Ja to neplánujem zistiť v blízkej budúcnosti. Až v ďalekej, ďalekej budúcnosti, keď budú autá poletovať nad zemou. A to som už objavila nápoj večnosti, pretože ako sa vraví: každý ostane v spomienkách ostatných. Spomienky, ktoré rozochvejú, rozhrejú srdce alebo tie trpké, ktoré budú nepríjemne bodať srdce spomínajúceho. Ja chcem môj nápoj večnosti namiešať ako Pina/Virgin Coladu či vanilkový Milkshake z McDonaldu, jednoducho sladko.

Už ma nebavilo len tak sedieť a rozmýšľať. Siahla som po notebooku s nádejou, že batéria je nabitá a aspoň takú hodinu vydrží. Fajn, podaril sa mi zapnúť. Na ploche mi blikala neodfajknuta úloha – send song’s lyrics. Úplne som na to zabudla. Otvorila som priečinok kde boli uložené staré, nepoužité texty. Budem z nich musieť niečo vybrať. Teraz nie som v stave písania niečoho nového. A poslať to musím, pretože mi už za nespoľahlivosť hrozili výpoveďou. O túto prácu nemôžem prísť, lebo je prvá, ktorá ma ako tak baví. Nemusím tam chodiť, stačí niečo napísať a poslať. Niečo čo sa bude predávať. V dnešnej dobe stačí napísať aj niečo primitívne alebo jednoduché. Proste žiadne filozofické žvásty o ktoré väčšina ľudí nemá záujem. Nad nimi by sa museli zamýšľať a na to sú dneska unavení. Bude to tým množstvom informácii, ktoré na nás média a aj ľudia chrlia každý deň. Ako na bežiacom páse, ktorému sa vyhneme len keď vypneme elektronické média, zahodíme noviny a časopisy a odcestujeme niekam na miesto: in the middle of nowhere, kde sa vstáva spoločne s východom slnka, ide sa spať so západom slnka a počúva sa ticho, ticho prírody. Potrebujem takúto dovolenku aspoň na zopár dní, iba ja a príroda, útek z civilizácie. No nie na dlho, pretože potrebujem ľudský kontakt, milý úsmev, smiech, potrebujem to na žitie.

Odoslané. Tak snáď si ma tam ešte nechajú.


I can’t play the guitar
I can’t shout, I can just sing
and If I can, if I can shout
I would shout at you some words
but I just sing for you
like nice guy Johnson Jack for others

I am in mess, became so confused
and I am so much helpless.
Your words tear my heart
it doesn’t matter what you say
sweet, nice, silly words
the point for me is that
we cannot be together
so it tears me everytime
and I can fuck my feelings
cause my love doesn’t help for you,
doesn't help for you.

So tell me what’s the big deal
to have just fun with guys
whose cannot hurt you
when you don’t love them
just have fun and fuck the love
when I can’t be with the man
the guy I love
the man who can’t be with me
the guy I need.

So tell me what's the big deal
to have just fun with guys
whose cannot hurt you
when you don't love them
just have fun and fuck the love

You don’t know
what the hell is in my heart.
I can’t have the fucking fun
with anybody else
cause I feel like I'll hurt you
you know cause I love you
but we cannot be together,
cannot.

So so I should really fuck the love for you
find just stupid fun and maybe the new love
then don’t be sad if I’ll be in other's arms
and somebody else will be in my mind.